Tento rok som sa na Veľkú noc rozhodla zbaliť kufre a využiť pár dní voľna na malé dobrodružstvo. Zima mi už naozaj liezla na nervy, preto som zamierila na juh, do môjho milovaného Talianska. Ako to pokračovalo? Čítajte…
Sviatočný veľkonočný týždeň sa v Taliansku začína podobne ako u nás, už na Kvetnú nedeľu – tzv. Domènica delle Palme, keď si Taliani v kostoloch posväcujú palmové vetvičky, ktorými na Veľkonočnú nedeľu požehnáva najstarší muž v domácnosti ostatných členov rodiny. Počas celého týždňa chodia do kostola a duchovne sa pripravujú na najväčšie kresťanské sviatky v roku. Počas Veľkého piatka sa takmer v každom meste koná živá krížová cesta, v ktorej ochotnícki herci znázorňujú celý proces Ježišovho ukrižovania. Je to naozaj silný emotívny zážitok.
Do Talianska som pricestovala na Bielu sobotu večer, keď bolo vo vzduchu cítiť vrcholiace prípravy. Dom bol tip-top vyčistený, ozdobený a chladnička praskala vo švíkoch pod náporom všetkých možných dobrôt od výmyslu sveta. Keďže sobotnou nocou sa oficiálne končí pôst, išli sme sa trochu zabaviť do mesta. Milo ma prekvapilo, že keď sa ručička na hodinách prehupla do nového dňa, všetci akoby na povel prerušili svoje debaty a začali sa objímať, podávať si ruky a s úsmevom hollywoodskych hercov vykrikovať Buona Pasquetta a Auguri (Šťastnú Veľkú noc). Bola som zaskočená, že sa medzi sebou bozkávali na líca aj muži, keďže u nás je to skôr výsada nežnejších polovičiek alebo opačných pohlaví. Ďalej sa pokračovalo v bujarej nálade až do rána bieleho.
Veľkonočnú nedeľu sme začali rannou bohoslužbou a potom sme celá rodina priložili ruku k dielu a pripravili štedré pohostenie. Veľká noc je u Talianov, podobne ako v iných krajinách, okrem pripomínania si Ježišovej najväčšej obete, aj o fantastickom jedle a hodovaní. Skončenie pôstu si Taliani užívajú naozaj vo veľkom štýle a podľa môjho skromného názoru ich len málokto prekoná.
Taliansky veľkonočný obed sa začína na pravé poludnie a končí večer. Či mi veríte alebo nie, skutočne sa počas celého popoludnia ani jeden člen rodiny nepostavil od stola, povolený bol jedine nutný výjazd na toaletu. Obed zahŕňal asi desať chodov nasledujúcich hneď po sebe. Poviem vám, už pri štvrtom som ledva dýchala, a to som ani zďaleka nevedela, čo ma ešte čaká. Na náš tradičný kurací vývar by ste sa tešili márne. Tu sú sviatočným jedlom totiž lasagne, ktoré predstavujú prvý chod. Po nich nasleduje šťavnatá jahňacinka, zvyčajne dochutená rozmarínom a troškou vína. Tradičnou veľkonočnou dobrotou sú u Talianov grilované artičoky, ktoré však môjmu maškrtnému slovenskému jazýčku veľmi nesadli. Zatiaľ čo u nás sa Veľká noc neodmysliteľne spája s tradičnou hrudkou, barančekom alebo veľkonočnou plnkou, Taliani sa tešia najmä na Tortano – múčny koláč pripomínajúci bábovku, avšak v slanej verzii, plnený kúskami údeného mäsa, prosciutta, salámy a vajíčok.
Keďže ja som bola v rodine Neapolčanov, ich najväčšou veľkonočnou špecialitou bola Pastiera Napoletana, nazývaná aj Crostata. Vzhľadom mi výrazne pripomínala americký apple pie, chuťovo však nemali nič spoločné. Pastiera je koláč robený z jemného maslového cesta a plnený fantastickou domácou ricottou, ktorá sa doslova rozplývala na jazyku. Na vrchu môže byť džem alebo kúsky kandizovaného ovocia, ktoré však nezohrávajú až takú dôležitú úlohu. Alfou a omegou je práve ricotta, ktorá dokáže narobiť v ústach hotové zázraky.
Pokračujme ale v našom obede, ktorý sa nenápadne prehupol do olovrantu. Kým som dojedala pastieru, pohostinná gazdinka už predo mňa prestrela tanier plný tradičných talianskych zákuskov, prízvukujúc, že neexistuje, aby som odišla domov bez toho, aby som každý z nich ochutnala. Uf, to mám teda čo robiť! Ale ktorým z nich začať?
Aby som však všetko iba neidealizovala, Talianky si s prípravou týchto sladkých hriechov ťažkú hlavu nerobia. Máloktorá ich pečie doma. Zvyčajne nabehnú do najbližšej pattiserie a kúpia si už hotový balíček, vyskladaný podľa ich želaní. Z toho by si možno mohli zobrať trošku príklad aj naše gazdinky, ktoré to podľa mňa so sviatočným vyváraním a vypekaním niekedy až zbytočne preháňajú.
Sladkou bodkou obeda – alebo už večere – bolo typické obrie čokoládové vajíčko ukrývajúce drobné prekvapenie. Samozrejme, chýbať nemohlo silné picollo, ktoré by postavilo na nohy asi aj mŕtveho. Okolo siedmej večer sme sa všetci hromadne zdvihli od stola a vybrali sa navštíviť ostatných členov rodiny. Je všeobecne známe, že Taliani sú rodinne založené typy a všetky sviatky prežívajú v kruhu najbližších. To som však netušila, že kruh najbližších zahŕňa všetkých sedem maminých a päť otcových súrodencov spolu s potomkami. Domov sme sa vracali za svitania. Unavená som však nebola, u každého nás totiž pohostili kávou a pri takom množstve kofeínu a talianskeho prekrikovania sa bolo zaspatie nemožné. Bola to však nezabudnuteľná emotívna noc, naplnená smiechom a pozitívnou energiou, na ktorú určite tak skoro nezabudnem.
V pondelok ráno ma žiadna oblievačka nečakala (jupí) a rovnako márne by sa vybrali slovenskí šuhaji šibať s vidinou zaslúženej výslužky, väčšina Talianov totiž na Veľkonočný pondelok – Pasquettu – zamkne svoje obydlia a hor sa na výlet. Všetko, samozrejme, závisí od počasia. Tento rok nám bolo naozaj dopriate a užili sme si príjemných jarných dvadsať stupňov. Okolo obeda sme sa vybrali na rodinné barbecue – piknik na pláži. Veľa sa tam popíjalo, spievalo a ochutnávalo nielen z našich košíkov, ale aj z dobrôt výletníkov odvedľa. Potom sme sa v rozšafnej nálade stretli s talianskou mládežou a vybrali sa na veľkolepú Beach Party. Tancovali sme a bavili sme sa až do západu slnka a musím uznať, že Taliani sa vedia baviť naozaj vo veľkom štýle.
Moja tohtoročná Veľká noc bola skutočne diametrálne odlišná od tých predošlých, vôbec to však neľutujem. Pričuchla som k novej kultúre a na vlastné oči si zažila porekadlo Iný kraj, iný mrav. Hoci ma potešilo, že som sa vyhla mnou tak veľmi nenávidenej oblievačke, určité zvyky a jedlá mi predsa len chýbali. Hodnotím to však ako peknú skúsenosť a jeden z najnezabudnuteľnejších zážitkov môjho života.
Tak teda, Arrivederci, milí čitatelia!
Dominika Bleščáková
Komentovať