Nedávno sme vám priniesli článok, v ktorom sme sa študentiek Prešovskej univerzity pýtali, ako prežívajú Veľkonočný pondelok. Teraz nastal čas pre hlavných „aktérov“ tohto dňa. Bez nich by predsa Veľkonočný pondelok nebol tým pravým.
Unipo šibači, kúpači a vinšovníci. Čo myslíte? Dodržujú tradíciu? Prichádzajú na návštevy s vedrami ľadovej vody, voňavkou či korbáčom? Alebo je to pre nich len bežný deň? Dočítate sa v nasledujúcej ankete.
Ladislav, Fakulta manažmentu
„Veľkonočný pondelok mám veľmi rád, pretože sa môžem dosýta najesť (smiech). Celý tento deň je pre mňa o jedle. A samozrejme aj o tom, že môžem obliať svoju priateľku a ona s tým nemôže nič urobiť. Keď som bol malý, často som chodil šibať dievčatá, ale už som z toho vyrástol.“
Róbert, Filozofická fakulta
„Áno, chodím oblievať a oblievam veľa. Začínam už zrána, urobím si plán, kde všade pôjdem, oblejem a idem domov. Väčšinou navštevujem iba známych. No aj napriek tomu mám tento deň veľmi rád.“
Peter, Fakulta športu
„Veľkonočný pondelok vnímam viac-menej ako normálny deň. Oblievať chodím každý rok, ale iba svoju sestru, mamu a kamarátku, ktorá je v mojom veku. Nikdy som to veľmi nemusel, v podstate sa mi to zdalo až trápne. Tradíciu však dodržím, oblejem dievčatá doma a tiež moju priateľku.“
Jaroslav, Fakulta manažmentu
„Šibať ani oblievať nechodím od 15-tich. Tento deň trávim vo vodorovnej polohe v posteli alebo na gauči. Istí to dobrá kniha, film alebo počúvanie hudby.“
Dušan, Filozofická fakulta
„Spomínaný deň prežívam doslova útrpne. Nemám veľmi rád Veľkú noc, ale rád sa napapám. Ráno vstanem, najem sa do prasknutia a potom celý deň oddychujem, pretože som najedený (smiech). Šibať som chodil, keď som bol mladší, ale prestal som pred troma rokmi.“
Viete, odkiaľ tento zvyk pochádza?
Niektorí ľudia považujú spomínané tradície za drsné. Iní o nich (možno) ani nepočuli. U nás sú však veľmi populárne, a to najmä na dedine. Okrem mokrej nádielky sa rozdávajú aj čokoládové vajíčka. Kedysi boli maľované, ženy a dievčatá ich pred Veľkonočným pondelkom farbili a zdobili. Preto sa tento deň nazýval aj Červeným pondelkom, práve pre obľúbenú farbu vajíčok. Prečo sa vôbec šibe a oblieva? Odpovedá etnologička Katarína Popelková, Ústav etnológie SAV v Bratislave: „Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách – bitia s použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia. Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidve tieto obyčajové praktiky.“
Povedzme si úprimne, chlapci by sa mali posnažiť trošku viac (aspoň sme zistili, akých jedákov máme na univerzite). Väčšinou oblievate iba svoje mamky, sestry, babky, priateľky. Navštívte aj bývalé spolužiačky zo strednej školy alebo kamarátky, ktoré ste nevideli 100 rokov. Urobí im to radosť. Pretože aj napriek tomu, že počas šibania či oblievania niekedy nemáme úsmev na tvári, berieme to s nadhľadom a vieme, že to robíte iba s dobrým úmyslom.
Komentovať