Filmy sú súčasťou každodenného života. Pozeráme ich v televízii a na internete, čítame o nich články a vedieme diskusie, ktoré sa mnohokrát stanú hlavnou témou večera. Sú pre nás zdrojom mnohých podnetov a myšlienok a majú silný vplyv na naše emócie. Niektoré filmy na nás zapôsobia len povrchne, iné nám vlezú pod kožu a nasmerujú nás k určitému zmýšľaniu alebo činnostiam. Ako to?
Úspech filmov je mnohokrát posudzovaný na základe výkonu hercov a zvyšok ľudí podieľajúcich sa na filmovej tvorbe je zatláčaný do úzadia. Poznáme Forresta Gumpa a jeho predstaviteľa Toma Hanksa, no nepoznáme Roberta Zemeckisa, režiséra filmu. Smejeme sa na vtipoch kapitána Jacka Sparrowa, stvárneného Johnnym Deppom, ale nevieme o tom, že vzišli z pera Teda Elliotta a Terryho Rossia. V rubrike článkov Zoznámte sa bude Unipo Press prinášať informácie o tvorcoch stojacich mimo dosahu kamier, ktorí kormidlujú filmovú tvorbu a ktorých tvorivosť a práca urobila z mnohých filmov nezabudnuteľné výtvory kinematografie.
Prvý predstavený v tejto rubrike je americký režisér David Fincher. Dnes už päťdesiatštyriročný tvorca prepadol filmovej mánii po tom, čo v ôsmich rokoch videl film Butch Cassidy a Sundance Kid. Klasický western z roku 1969 bol pre Finchera prvým podnetom k filmovej tvorbe. Vtedy ešte mladý Fincher začal pobehovať po okolí s 8-mm kamerou a zachytával všetko, čo mu prišlo do cesty.
Fincherova kariéra sa začala rozbiehať už v jeho osemnástich rokoch. Vtedy začal pracovať pre spoločnosť Korty Films ako asistent produkcie. Naskytla sa mu však lepšia príležitosť. Ako dieťa sa David viackrát sťahoval a jeden z jeho susedov sa mu postaral o prácu, ktorá sa pre Finchera stala odrazovým mostíkom k filmovej tvorbe. Jeho sused bol totiž George Lucas. Zamestnal mladého Davida vo svojej spoločnosti Indistrial Light & Magic (ILM). Prvým pracovným úkonom pre Finchera bola práca asistenta kamery na filme Hviezdne vojny VI – Návrat Jediho v roku 1983. Podieľal sa v rovnakej pozícii aj na produkcii filmu Indiana Jones a chrám skazy v roku 1984.
Nasledujúci rok opustil Fincher spoločnosť ILM a začal pracovať na svojich vlastných projektoch. Jeho prvým samostatným počinom bol dokument The Beat of the Live Drum, natočený v roku 1985. Nasledujúcich sedem rokov sa Fincher venoval tvorbe videoklipov a pracoval pre mnohých interpretov, napríklad pre Rolling Stones, Stinga, Michaela Jacksona, Georgea Michaela, Aerosmith a Madonnu. Tvorbe hudobných klipov zostáva verný aj v súčasnosti. Jeho nateraz posledným počinom v tejto oblasti bol videoklip k piesni Suit & Tie od Justina Timberlaka. Podieľal sa tiež na tvorbe televíznych reklám. Tu pracoval pre korporácie svetového kalibru, ako napríklad Nike, Coca-Cola, Budweiser, Converse, AT&T a mnohé iné.
V roku 1992 sa Fincherovi konečne podarilo zasadnúť na režisérsku stoličku. Naskytla sa mu príležitosť natočiť film Votrelec 3. Oproti predošlým dielom zo série sa film považoval za slabý, Fincher však ukázal, že vie kvalitne pracovať s napätím a vhodnými prostriedkami dotvárať vo filme správnu atmosféru. Nasledovali tri tiché roky, po ktorých sa k Fincherovi dostal scenár Andrewa Kevina Walkera s názvom Sedem. Psychologický thriller štylizoval Fincher do tzv. noir atmosféry, ktorá sa viac či menej objavuje v takmer všetkých jeho filmoch. Príbeh o psychopatovi, ktorého vraždy symbolizujú sedem smrteľných hriechov, spracoval Fincher veľmi autenticky. Dôraz na naturalizmus záberov bez kompromisov otvoril Fincherovi dvere k ďalším projektom.
Po úspechu filmu Sedem sa projekty začali na Finchera hrnúť zo všetkých strán. V roku 1997 sa podpísal pod snímku Hra, ktorá sa atmosférou a spracovaním niesla v duchu filmu Sedem, avšak dejovo bola o čosi jednoduchšia. O dva roky neskôr Fincher režíroval kontroverzný satirický thriller Klub bitkárov. Vo filme Úkryt napínavo zobrazil rodinu väznenú v trezore vo vlastnom dome, a to práve na mieste, ktoré sa snažia vykradnúť lupiči. Po viac ako ročnej príprave a štúdiu sa v roku 2007 pustil do práce na filme Zodiac, natočenom podľa skutočného príbehu o vrahovi, ktorého sa nikdy nepodarilo dolapiť. Po filme Zodiac opustil Fincher na štyri roky chladné thrillery. Rok po Zodiacovi sa v kinách objavila snímka Podivuhodný prípad Benjamina Buttona. Ide o fiktívny celoživotný príbeh človeka narodeného v tele starca, ktorý postupom rokov mladne. Fincher dlho neoddychoval a o dva roky neskôr prišiel so snímkou Sociálna sieť, v ktorej sa zaoberá vznikom Facebooku s dôrazom na psychologické rozpoloženie Marka Zuckerberga. Rok 2011 znamenal pre Finchera návrat k noir atmosfére. Režíroval remake severského krimi-thrilleru, ktorý bol natočený podľa knihy Stiega Larrsona, Muži, ktorí nenávidia ženy. Doteraz posledným Fincherovým filmom je psychologický thriller Stratené dievča, ktorý je adaptáciou rovnomennej knihy. Príbeh sa začína ako kriminálka a postupne prechádza do psychologického thrilleru, kde sa rozoberá manželské spolunažívanie podrobne z pohľadu muža aj ženy. Žena zmizne z domu na piate výročie svadby a všetko nasvedčuje tomu, že bola unesená. Nič netušiaci manžel je však stále čoraz viac vnímaný políciou a verejnosťou ako vrah svojej manželky. Okrem filmov sa Fincher podieľal na mimoriadne úspešnom seriáli Domček z karát, ktorý patrí medzi najúspešnejšie seriály súčastnosti. Prvé dve časti prvej série aj sám režíroval, pri ostatných zotrváva ako výkonný producent. Ako producent sa zúčastní aj na pripravovanom seriáli Mindhunter, ktorý má svetlo sveta uzrieť v roku 2017.
Posolstvá filmov Davida Finchera majú morálny charakter. V každom z nich sa psychologicky rozoberá jednotlivec alebo celá spoločnosť. Fincherove filmy často narážajú na skazenosť ľudí a ich nemorálne správanie a činy. Reflektujú temnú stranu psychiky a jej vplyv na okolie. Príbehy sú veľmi realistické a nie sú vystavané na utópiách o šťastných koncoch. Závery filmov pôsobia ako morálne facky. Fincher je zarytým perfekcionistom a krása jeho tvorby tkvie práve v najmenších detailoch, ktoré sú mnohokrát nepostrehnuteľné a začínajú vychádzať najavo až po dôslednej analýze jeho filmov. Tak napríklad vo filme Klub bitkárov sa dbalo na to, aby v čo najväčšom možnom počte scén bola zobrazená káva s logom Starbucks. Možno nepostrehnuteľný detail, no podčiarkuje význam filmu, ktorým je kritika konzumnej spoločnosti. Všetky čísla na domoch v úvodnej scéne filmu Sedem začínajú číslom sedem. Metronóm v úvodnej scéne klikne sedemkrát. Mnohonásobné opakovanie scén pri nakrúcaní sa týka väčšiny Fincherových filmov, za čo mnohí Finchera nenávidia. Úvodná scéna v reštaurácii vo filme Sociálna sieť bola točená viac ako šesťdesiatkrát. Pri filme Zodiac bola údajne jedna scéna točená až vyše sedemdesiatkrát. Na pľaci postupuje Fincher pomaly a trpezlivo a vždy si vie dať so štábom rady. Pri každom natáčaní zavádza určité pravidlá, voči ktorých zmene je vždy nekompromisný. Pred začatím natáčania Sociálnej siete dostali herci prísny zákaz stretnúť sa s ľuďmi, ktorí predstavujú predlohy postáv vo filme. Pri tvorbe prvých dvoch dielov seriálu Domček z karát (House of Cards) zakázal celému štábu pri natáčaní smiať sa, ba aj len usmievať sa. Aj napriek tomu, že práca s Davidom Fincherom je náročná a podľa vyjadrení hercov mnohokrát frustrujúca, výsledok vždy stojí za to a Fincher sa teší zaslúženému úspechu za svoju prácu.
Rebríček Marcela Kušníra
Doteraz má David Fincher na svojom konte desať filmov a jeden seriál, na ktorých sa podieľal ako režisér. Nižšie nájdete zoznam týchto projektov, ktoré sú podľa môjho hodnotenia radené od najlepšieho po najslabší.
- Sedem (1995)
- Klub bitkárov (1999)
- Stratené dievča (2014)
- Podivuhodný prípad Benjamina Buttona (2008)
- Domček z karát /seriál/ (2013)
- Hra (1997)
- Sociálna sieť (2010)
- Úkryt (2002)
- Muži, ktorí nenávidia ženy (2011)
- Zodiac (2007)
- Votrelec 3 (1992)
A čo vy? Aký je váš názor na tvorbu Davida Finchera? Ak jeho výtvory poznáte, vytvorte si vlastný rebríček a podeľte sa so svojimi dojmami, názormi alebo postrehmi s redakciou Unipo Press. 🙂
Komentovať