Váš internetový prehliadač je úplne v poriadku. No, jedine, že máte ešte stále Internet Explorer. Tie dva znaky v titulku sú japonské. A ešte niečo je japonské. Slovo šógi (v angličtine ako shogi), ktorého japonskú podobu ste videli vyššie. O čo ide? Zostaňte čítať, ak máte radi šach, abstraktné hry a chceli by ste skúsiť niečo nové.
Poďme na to od začiatku. Šógi sú veľmi starou spoločenskou hrou pre dvoch hráčov, ktorá sa nápadne podobá na „náš“ šach. Patrí spolu so šachom do rovnakej skupiny hier, ako je čaturanga, makruk alebo čínsky šach. Cieľ je presne taký ako aj v šachu – dať súperovi mat. Ale šógi majú toho so šachom viac rozdielneho ako spoločného.
Hra sa do Európy nerozšírila. Dôvod je jednoduchý – symboly na hracích kameňoch (tzv. kandži) sú po japonsky. Potenciálni hráči tak stáli pred neľahkou úlohou naučiť sa pravidlá, pohyby jednotlivých kameňov a navyše rozlišovať kamene podľa symbolov v inom jazyku. Neskoršia európska verzia, ktorá nahradila japonské znaky za začiatočné písmena figúrok (K – pre kráľa a pod.), prišla neskoro, keď už európsky priestor ovládol šach.
Z Číny do Japonska
Prvá zmienka o japonskom šachu pochádza z obdobia medzi rokmi 972 – 1027. V tomto čase žil Fujiwara Yukinari, ktorý o šógi písal. Predpokladá sa, že šógi vzniká oveľa skôr, približne v 7. alebo 8. storočí. Dokonca je dosť možné, že šógi sa vyvíja z čínskeho šachu.
Etymológia slova šógi (shogi) pomáha dešifrovať aj význam – „hra generálov“ od slova šógun (shogun), čo je v preklade najvyšší vojenský generál. Dokonca sú v hre kamene, ktoré majú vo svojom názve šo – ošo (cisár), kinšo (zlatý generál a ginšo (strieborný generál).
Hra je pre Japoncov úplne bežná a veľmi obľúbená a tiež prirodzenejšia ako šach, ktorý sa v japonských rodinách až tak často nevyskytuje. Dokonca aj moderná kultúra často šógi využíva – napríklad v anime Naruto. Nie je ojedinelé objaviť hraciu dosku nakreslenú v mange ako súčasť zariadenia obydlí.
Dobru správou je, že aj vďaka iniciatíve Českej Asociácie Shogi môžeme hrať akúsi kombináciu medzinárodnej a japonskej verzie šógi. Hracie kamene majú síce na sebe tradičný japonský symbol, ale pod ním sa nachádza šípkami naznačený pohyb konkrétneho hracieho kameňa (na obrázku v strede).
Odlišnosti proti šachu a náhľad do pravidiel
- Hracia doska má rozmery 9 x 9 políčok. V šachu je to 8 x 8.
- Každý hráč má k dispozícii 20 hracích kameňov. V šachu majú hráči po 16 figúrok.
- V šógi je možné takmer každý hrací kameň povýšiť na jeho silnejší variant. V šachu je to možné len pre pešiakov a len za istých okolností.
- Vyhodené hracie kamene je možné vrátiť späť do hry. To v šachu možné nie je.
V šógi sa kamene umiestňujú až do troch radov (v šachu sú to dva rady). Prvý rad je ten, ktorý je najbližšie k hráčovi, resp. ku kraju hracej dosky (výpočet kameňov je vždy zľava):
- rad: kopijník – jazdec – strieborný generál – kráľ – zlatý generál – strieborný generál – jazdec – kopijník
- rad: strelec – veža
- rad: pešiaci
Začínajúceho hráča určuje tzv. furigoma. Silnejší hráč vezme do ruky 5 pešiakov a hodí ich na hraciu plochu akoby to boli kocky. Ak padne 3 a viac povýšených pešiakov (červené symboly), tak začína protihráč. V šógi je dohodnutá remíza považovaná za neetickú a hráči by sa teda nemali vzdať svojho ťahu. Šach a šach mat vzniká v šógi podobne ako v šachu a ide vlastne o obmedzenie pohybu kráľa, resp. o ohrozenie kráľa vlastným hracím kameňom tak, že by v ďalšom ťahu bol „vyhodený“. Vyhadzovanie funguje ako v šachu – stačí zaujať pozíciu iného hracieho kameňa. Profesionálna úroveň dokonca pokutuje automatickou prehrou hráča, ktorý urobí nelegálny ťah (pohne sa v rozpore s pravidlami a pohybmi kameňov).
Pravidlá ďalej určujú, že ak sa 4x po sebe zopakuje rovnaká herná situácia, tak ide o tzv. opakovanie a hra končí (prehráva šachujúci hráč, ktorý túto situáciu spôsobil). Posledná možnosť záveru hry je tzv. jishogi. Nastane, ak sa obaja králi dostali do povyšovacej zóny kameňov a žiaden z hráčov nemá možnosť dať súperovi mat alebo nemôže získať nové kamene. V takomto prípade sa zrušia všetky povýšené kamene hráčov a sčítajú sa body za vlastné i zajaté (súperove vyhodené kamene) hracie kamene. Každá veža a strelec je za 5 bodov, všetky ostatné hracie kamene majú hodnotu 1 bod a kráľ je za 0 bodov. Hráč, ktorý má menej ako 24 bodov, je porazený. Ak majú obaja hráči menej ako 24 bodov, tak nastane remíza.
V ťahu má hráč možnosť buď pohnúť kameňom na hracej ploche, alebo vložiť do hry vyhodený kameň. Do hry sa vkladá vždy nepovýšená verzia kameňa. Keďže sú kamene oboch hráčov vo všetkom rovnaké, okrem smeru kameňa (zaostrenie vpredu v tvare akejsi hlavice šípu), tak vloženie kameňa v praxi znamená jeho natočenie na rovnaký smer, ako majú vlastné kamene hráča.
Je možné vložiť kameň a zablokovať šach (vložiť kameň do cesty pred vlastného kráľa), je možné dokonca vložením kameňa vyvolať šach alebo mat (mat nemôžu vyvolať pešiaci). K obmedzeniam patrí nemožnosť vložiť kameň tak, aby sa do konca hry nemohol pohnúť (napríklad posledný rad pre kamene, ktoré sa môžu hýbať len vpred), a rovnako nie je možné vložiť pešiaka do rovnakého stĺpca, v ktorom už je iný vlastný pešiak (povýšený pešiak je v tomto prípade iný hrací kameň ako pešiak).
Jednotlivé pohyby kameňov a povyšovanie by zabrali ešte jeden takýto dlhý článok. Ak vás šógi zaujali, tak si prezrite stránku shogi.cz. Tam nájdete podrobné pravidlá, galériu, odkaz na skupinu hráčov na facebooku a mnoho užitočných informácií. Priamo na stránke si môžete aj objednať svoju vlastnú sadu šógi, ktorá v prepočte vychádza na približne 30 €. Objednajte rovno aj sypaný japonský čaj (prípadne saké) a vonné tyčinky a na pár minút (možno hodín) sa budete cítiť ako vojenskí generáli v stane počas prestávky na ceste medzi Kjótom a Edom. 🙂
Komentovať