Lavičky v mestských parkoch už nežialia nad samotou. Unavená zima so svojím snehom odkráčala a pomaly ju nahrádza jar. Slnko si postupne zvyká na svoju úlohu, vtáci na stromoch tvoria kapely a kultúrny svet bude tiež o niečo živší. Už dnes (23.4.) sa totiž začína 57. ročník Akademického Prešova – súťaže umeleckej tvorivosti vysokoškolákov z celého Slovenska!
Napísať niektoré seminárne práce, ktorých už samotné zadania nútia používať výkladový slovník, je umenie. Avšak takúto kategóriu program Akademického Prešova ešte nezahŕňa. Tradične sa tak bude súťažiť vo vlastnej literárnej tvorbe (próza a poézia), umeleckom preklade, filme a divadelných inscenáciách vysokoškolákov. „Akademický Prešov je tento rok naozaj študentským festivalom, a to v pravom zmysle slova, pretože sa v kategórii študentské divadlá prihlásilo 9 zoskupení z rôznych centier Slovenska – Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice, Ružomberka, Košíc a Prešova, čo nás veľmi teší. Boli ročníky, keď tých študentských divadiel bolo pomenej,“ prezradil organizátor a dramaturg festivalu AP Miron Pukan. V priestoroch našej redakcie sme s mužom, ktorý má divadlo v srdci, uskutočnili krátky rozhovor.
Čo okrem súťaží ponúka tento ročník AP?
Ako každý rok, robíme aj divadelné dielne a workshopy s reprezentatívnymi osobnosťami divadelného umenia, či už z domáceho alebo zahraničného prostredia. A zároveň, aby bola prítomná konfrontácia amatérskej tvorivosti študentov s profesionálnymi umelcami, pozývame na festival aj súbory zo zahraničia. Budú tu dva poľské súbory a pôjde o plenérové inscenácie pred Novou Budovou Divadla Jonáša Záborského, ale aj pred Šarišskou galériou. Taktiež prídu divadelné súbory z Prahy, Brna a tak, ako každý rok naše pozvanie prijali aj susedia z Budapešti. Myslím si, že programová ponuka je veľmi bohatá a každý si príde na svoje.
Aké predstavenie vo vás zarezonovalo za tie roky najviac?
Z umeleckého hľadiska to je súbor Leszeka Mądzika Scena Plastyczna KUL z Lublina, ktorý tu prišiel s výbornou nonverbálnou inscenáciou. Predstavenie fungovalo čisto cez vizualizáciu, a to, akým spôsobom pracovali so svetlami, s figurínami, vďaka tomu vzniklo akési genius loci v Divadle Alexandra Duchnoviča, keď to celé ožilo cez vizuál. Spomínam si tiež na ešte jedno predstavenie z Poľska, pretože oni sú v tom veľmi silní, išlo o plenérovú inscenáciu Deballage od skvelého režiséra Józefa Szajna, ktorá sa hrala vonku, a to to je pre mňa nezabudnuteľné.
Pamätáte sa na nejakú historku z organizácie festivalu, ktorá vám utkvela v pamäti?
Pamätám si, že sme pozvali Martina Hubu, člena Slovenského národného divadla, s monodrámou Patricka Süskinda Kontrabas. Potrebovali sme vtedy doručiť basu, ktorú sme natlačili len tak-tak do malého auta, a keď som zatváral kufor, tak kolegyňa, ktorá sedela za volantom, stlačila plyn a odišla. Ja som potom dobiehal a chytal sa toho kontrabasu, ktorý ešte trčal z kufra.
Festival spätý s filmom, divadlom a literárnou tvorbou ponúka každoročne kultúrny zážitok, ktorý je jedna báseň. Lev Nikolajevič Tolstoj povedal, že umenie je kvet života celej spoločnosti. Príďte sa tak pozrieť do záhrady, kde to ním priam rozkvitá!
Komentovať