Ukrajina slávi Vianoce podľa dvoch kalendárov: gregoriánskeho a juliánskeho, preto často dochádza k diskusiám o tom, kedy sa skutočne hodí oslavovať narodenie Ježiša Krista.
Oslavy Vianoc majú na prvý pohľad niekoľko spoločných tradícií na celej Ukrajine. Napríklad na Štedrý večer sa podáva rodinná večera, na stole je kutia, spieva sa koleda a chodí sa do kostola. V skutočnosti má však každá oblasť krajiny svoje vlastné špecifiká osláv. Pôvod tradícií často súvisí so zemepisnými a historickými charakteristikami jednotlivých častí Ukrajiny. Napríklad Ukrajinci prevzali niektoré zvyky od iných národov a naopak. Bez vplyvu nezostali ani predkresťanské, či skôr „nekresťanské“ viery a symboly.
Tradície a zvyky v rôznych oblastiach Ukrajiny
Nevšedné je napríklad hlavné vianočné jedlo mnohých regiónov – kutia. Kutia je pokrm z obilia a ide o jedno zo starých obradových jedál Ukrajincov, ktorého pôvod siaha až do predkresťanských čias. Názov pochádza z gréčtiny a následne bol prevzatý do ukrajinčiny. V Polisii (časť Ukrajiny) nemajú vo zvyku pripravovať 12 vianočných jedál i napriek tomu, že ide o pomerne zaužívanú tradíciu vo viacerých častiach krajiny. Avšak práve typický pokrm kutia je všade známy. Asi ako zemiakový šalát na Slovensku. Hostiteľky vyrábali kutiu väčšinou z jačmeňa, no na východe sa vyrába z ryže. Avšak na stole nesmú chýbať ani koláče (pirohy). Na juhu Ukrajiny sa stále zachováva tradícia nosiť krstným rodičom sväté jedlo. Zvyčajne nosia v košíku kutiu, koláče a sladkosti. Oni na oplátku dávajú deťom peniaze či sladkosti. Okrem toho na juhu Ukrajiny je vo zvyku, že bohatší navštevovali sirotince a obdarovávali ľudí v núdzi. Na rozdiel od iných regiónov v Čerkaskej a Kyjevskej oblasti nosili ženy kutiu na bohoslužby.
Po tomto rituáli prichádzala gazdiná k deťom a so slovami „Čub-čub“ ich štípala. Robilo sa to preto, aby sliepky znášali a kurčatá boli bacuľaté. V Bukovine si ľudia sadajú za stôl veľmi skoro, aby sa deti po svätej noci nebáli ísť koledovať. Pred večerou sa hostiteľ pomodlí za to, čo rodine chýba. A tanier od prvého zjedeného jedla sa raz obráti, aby sliepky dobre znášali vajcia.
V Huculsku sa na Štedrý večer vykonával magický rituál. Hostiteľ a jeho najstarší syn alebo manželka si vzali chlieb, lyžicu medu, kutiu, kadidlo a sviečku a trikrát obišli svoj dom smerom k slnku. Po rituáli posypali dom makom a na prah položili cesnak a sekeru. To sa robilo na ochranu domu pred zlými duchmi. Naopak, v Haliči sa pred svätou nocou do domu prinášali pluh alebo jarmo. Verilo sa, že to prinesie rodine šťastie. A v niektorých okresoch Ľvovskej oblasti sa stále pletú slamené pavúky a vešajú sa nad dvere alebo pred ikony. Ak chce žena otehotnieť, mala by stáť pod týmito pavúkmi, vďaka čomu bude mať v nasledujúcom roku dieťa. V dávnych dobách v predvečer Štedrého dňa sa uväzovala slama okolo kmeňov hrušiek, ktoré sa považovali za symbol záhradníka.
Koledovanie
Samozrejme, niektoré tradície sú už zabudnuté a stratené v čase. Hoci v mnohých regiónoch môžete stále nájsť osobitnú príchuť ukrajinských vianočných osláv. Neodmysliteľnou vianočnou tradíciou je koledovanie, zvyk, počas ktorého skupiny koledníkov spievajú piesne na oslavu svojich hostiteľov. Koledovanie je rozšírené najmä na západnej Ukrajine. Koledníci najčastejšie spievajú želania šťastia, zdravia a prosperity. Na konci spevu hostitelia dávajú koledníkom sladkosti alebo peniaze. Na Ukrajine tradične koledovali deti, starší chlapci a dievčatá (v Haliči niekedy aj hospodári). Koledovanie sa však nezačína vo všetkých oblastiach v rovnakom čase:
- v západnej časti chodia deti koledovať na Svätý večer;
- na strednej Ukrajine a v huculských oblastiach sa chodí koledovať v prvý deň Vianoc po liturgii v cirkvi;
- v juhozápadných oblastiach sa koleduje ráno v druhý deň prázdnin.
Verí sa, že čím viac koledníkov príde do domu, tým štedrejšia bude rodina počas roka.
Moje vianočné tradície
V našej rodine je zvykom oslavovať v kruhu najbližších. V posledný deň pôstu, 6. januára, moja stará mama a ženy v rodine pripravujú na večeru 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú 12 apoštolov. Ako je zvykom, hlavným jedlom na slávnostnom stole je práve kutia. Teraz podrobne opíšem, ako sa pripravuje kutia podľa receptu mojej mamy.
Budete potrebovať:
Pšeničná krupica – 400 g, mak – 50 g, vlašské orechy – 80 g, hrozienka – 50 g, med podľa chuti.
Pšeničné krúpy opláchnite, trochu osoľte a zalejte veľkým množstvom vody. Varte na miernom ohni do mäkka (približne 40 minút). Kašu prepláchnite v cedidle a nechajte vychladnúť. Mak opláchnite a zalejte ho vriacou vodou na 30 minút. Nasekané vlašské orechy opláchnite a osušte hrozienka. Do uvarenej pšeničnej kaše pridajte mak, hrozienka, vlašské orechy a med. Zmes premiešajte a pokrm je pripravený!
Neoddeliteľným atribútom betlehemu je vianočná hviezda. Považuje sa za symbol radosti, ktorý nesie správu o narodení Ježiša. 7. januára sa koná hlavná oslava. Keď sa v kostole skončí nočná bohoslužba, chodievame s rodičmi navštíviť staršiu generáciu, spievame koledy, oslavujeme z celého srdca a prajeme si navzájom Božiu milosť, pokoj a dobrotu. Vianoce sú rodinné sviatky a je zvykom tráviť ich s rodinou a priateľmi. Každý veriaci sa musí sám rozhodnúť, kedy bude sláviť a ako to bude správne robiť, ale nikto by sa o tom nemal hádať. Pravá viera je v našich srdciach a nie je viazaná na dátumy alebo skutky.
Komentovať