9. júna po dlhých rokoch čakania film Warcraft: Prvý stret uzrel svetlo sveta a fanúšikovia sa dočkali a mohli si adaptáciu svetovo známej hry konečne pozrieť. Redakcii Unipo Press sa podarilo do preplneného kina dostať deň po premiére.
Spracovanie kníh, komiksov alebo hier je vždy náročnou úlohou a mnohokrát ich adaptácie prinesú divákom sklamanie. To však nie je prípad Warcraftu. Keď film končil, aj ja som sa musel prikloniť k pozitívnym ohlasom, ktoré sa šírili kinosálou. Aj keď nie som hráčom hry, jej filmové spracovanie ma upútalo a držalo v napätí už od úvodných scén.
Warcraft je dynamický už od začiatku. Príbeh filmári nijako nenaťahovali. Sotva sa človek stihne zorientovať, príde vo filme na rad boj. Divák je hodený do víru napätia a akcie, dynamickosť filmu mu nedovolí ani len pomrviť sa na sedadle. Napätím a rýchlosťou sú nabité nielen bitky, ale aj dialógy. Až do konca si film udržiava stálu dynamiku, ktorá bola súčasťou nielen akčných scén, ale aj dialógov. Divák si akcie vo filme užije až-až, čo na kvalite filmu vo veľkej miere pridáva. Negatívnou stránkou dynamiky filmu je povrchný rozbor postáv. Stále sa objavujú nové, tie sú rýchlo predstavené a ide sa ďalej. Divák postavy spozná, no v istých chvíľach by bolo potrebné ich charaktery viac rozpitvať.
Zo začiatku film budí dojem jednoduchosti príbehu a povrchnej zápletky. To sa však po expozícii rýchlo zmení, začnú sa objavovať aj prvky detektívky, príbeh sa začne nečakane zamotávať a divák začne viac premýšľať o následnom vývoji zápletky. Akákoľvek snaha o premýšľanie nad možným vývojom deja je v okamihu prerušená ďalším zlomovým momentom v príbehu, ktorých sa v priebehu celého filmu objaví mnoho. Scenár je dômyselne prepracovaný a vyhrotenie zápletky prinieslo strhujúce zakončenie.
V istých momentoch sa vo filme začala objavovať narážka na možný vzťah medzi hlavnými postavami.Pravda, videli sme len jeden diel z plánovanej trilógie, možno sa v ďalších dieloch nejaký ten vzťah medzi postavami vyvinie, ale ak áno, tak už na jeho počiatku mu bola venovaná nízka pozornosť, čo trochu budí dojem, že romantický prvok je vo filme zakomponovaný pre vyššiu dramatickosť.
Pastvou pre oči bol vzhľad filmu. Vzhľadom na predlohu bolo jasné, akým smerom sa bude vizualizácia uberať, a fanúšikovia hier si na plátne vychutnali predostretú hernú atmosféru. Práca grafikov prekonala všetky očakávania. Spracovanie orkov v postprodukcii je ukážkou možností modernej technológie, ktorej zatiaľ najprepracovanejším výsledkom je práve Warcraft. Sofistikovanosť grafickej stránky filmu dokazuje už len to, že na animáciu vlasov a chlpov bol vytvorený špeciálny počítačový program. Vo filme výrazne dominuje kontrast modrej a červenej farby, reprezentujúci dva protikladné póly, dobro a zlo, čo pomáha divákovi ľahšie sa orientovať v príbehu.
Pri výbere hercov stavili tvorcovia poväčšine na neznáme tváre. Tento krok pomohol dosiahnuť úspech mnohým filmom a bol prínosný aj pre Warcraft. Travis Fimmel, hrajúci vo filme Lothara, môže byť mnohým divákom známy zo seriálu Vikingovia, no okrem neho sú ostatní herci málo známi, ba až neznámi, ako napríklad Ben Schnetzer, stvárňujúci vo filme Khadgara. Solídny výkon podala Paula Patton, ktorá stvárnila vo filme Garonu, napoly človeka a napoly orka, a túto rozdvojenosť svojej postavy patrične precítila. Na svojom výkone si dal záležať aj herec Daniel Wu, vo filme počítačovo upravený ako hlavný záporák Gul´dan, ktorý hral svoju postavu s takou chladnosťou, ako by ňou naozaj bol.
Ambície režiséra Duncana Jonesa, čo sa týka kvality filmu, boli dosť odvážne. V jednom zo svojich vyjadrení avizoval, že Warcraftom sa chce vyrovnať filmovej trilógii Pán prsteňov, ba dokonca ju prekonať. Trilógia Pán prsteňov však bola prelomovým dielom v oblasti adaptácií literárnych diel, a aj napriek tomu, že Warcraft prináša kvalitnú reflexiu hernej predlohy a má veľký potenciál stať sa novou fantasy srdcovkou pre tisíce fanúšikov, nájdu sa prvky, ktoré mu v dosiahnutí úrovne trilógie Petra Jacksona bránia. Napríklad realistické spracovanie fantasy sveta Pána prsteňov s dôsledným vecným zobrazením mágie, kúzelných postáv a prostredia je aj doteraz pre mnohých tvorcov ťažko dosiahnuteľné. Zobrazenie lokácií (ako napríklad mesta Dalaran) bolo vo Warcrafte oproti jeho hernej predlohe upravené, čo sa v trilógii Pána prsteňov v žiadnom z dielov neobjavilo. Snaha vytiahnuť Warcraft na úroveň Jacksonovej trilógie bola veľká, no aj napriek tomu si režisér nasadil latku dosť vysoko.
Dlhé roky príprav priniesli svoje ovocie a poskytli divákom kvalitný umelecký zážitok. Počas dvoch hodín sa divák doslova prenesie do Azerothu a sleduje, ako napätie medzi dvoma rasami vrcholí. Warcraft: Prvý stret premietol na plátna zaujímavý príbeh, a ak sa nasledujúce diely budú niesť v duchu prvého filmu, tak sa v najbližších rokoch máme na čo tešiť.
Komentovať