Divadlo Kultúra

Bytie 2 alebo inscenácia o tom, či je niečo, keď nie je nič

Inscenácia Bytie 2. (Foto: studio12.sk)

Prešov – Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo vlastne robíme na tomto svete? A už keď v ňom sme, tvoríme ho my? Alebo je to naopak? Odpovede na tieto otázky sa snažila nájsť aj Antonia Velikánová, obyčajná učiteľka matematiky. Tá počas svojej liečby v psychiatrickej liečebni napísala hru. A poslala ju ruskému dramatikovi.

Týmto počinom sa v piatok, 21.mája začalo ďalšie podujatie divadelného charakteru, ktoré bolo taktiež uvedené v rámci Epilógu Akademického Prešova (AP).  Jednu z najzvláštnejších hier Ivana Vyrypajeva predstavili Príchod Godota a Štúdio 12 (Bratislava) v prešovskom Wave – centre nezávislej kultúry.

Z  listov, ktoré si Antonia a Ivan navzájom menili bolo cítiť potrebu nájsť niečo stabilné. Niečo, čoho by sa mohla chytiť, o čo by sa mohla oprieť. Potrebuje to. Chce to. Aby bola opäť zdravá. A náš dramatik? Z  listov, ktoré si navzájom menili bolo cítiť potrebu nájsť niečo stabilné. Niečo, čoho by sa mohol chytiť, o čo by sa mohol oprieť. Potrebuje to. Chce to. Aby si vedel hru predstaviť v hlave. Musí detailne vedieť, kto čo bude hovoriť, pohybovať sa, stáť.

Slovami proroka Jána: Ak veríš v Boha, to ešte neznamená, že Boh verí v teba. (Foto: studio12.sk)

V hre účinkovali dvaja predstavitelia, ktorí stvárňovali postavy Boha a Lótovej ženy/Vyrypajev a Antonia. Vo svojich dialógoch hľadali zmysel samotného bytia. Existujeme? Sme? Nie sme? Nevieme. Možno áno, možno nie. Skvelé odľahčenie predstavovali úryvky spomínanej korešpondencie, vďaka ktorým diváci lepšie pochopili ich myslenie a prežívanie.

„V ničom nie je žiadny zmysel, ani v súcne, ani vo vše-súcne, ani vo vodne,
ani v obojživelne. V ničom nie je žiadny zmysel, v ničom. Ani vo mne, v tvojom Bohu, nie je žiadny zmysel, pretože ja vlastne nie som.“

Inscenácia sa dokonale hrala nielen s textom, ale aj s publikom. Vtiahla vás do deja, ani ste nevedeli ako. Začali ste rozmýšľať a uvažovať o svojom pevnom bode. Slovami diváčky a milovníčky umenia Lenky: „Predstavenie kládlo základnú otázku: Prečo sme? A sme vôbec? Nechceli sme poznať odpoveď a herci na pódiu ju nahlas ani nevyslovili.“ Po skončení predstavenia prebiehala diskusia s tvorcami o celom procese a význame inscenácie.

Avatar

Ivana Šaffová

Milá a večne usmievavá študentka Turizmu, hotelierstva a kúpeľníctva, ktorá zbožňuje dlhé rozhovory pri kávičke, písanie a prechádzky v prírode. Najradšej relaxuje pri dobrej knihe či filme. Je otvorená novým príležitostiam a všetko robí naplno a najlepšie ako vie. Deň čo deň sa snaží byť stále lepším človekom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *