Guilty pleasures – alebo ako ich Česi nazývajú – „provinilé slasti“ má nejeden človek. Záľubu v reality shows, nehumánny počet selfiečok, maratóny seriálov, prokrastinácia, vytláčanie vyrážok… Je toho veľa. A knihomoli, ktorí sú koniec koncov tiež len ľudia (s decentne väčšou vášňou pre knihy a veci s nimi spojené), majú tiež svoje zvláštne potešenia.
Niektorí knihomoli (prakticky 99 % z nich) čítajú aj v čase, keď už mali dávno spať. Iní si pred prečítaním celej knihy najprv prečítajú záverečnú vetu z poslednej strany. A mnohí… si ku knihám radi privoňajú.
Vôňa kníh je špecifická. Či už ide o staršie vydanie, alebo o knihu, ktorá práve vyšla z tlače – obe majú niečo do seba. Poďme sa pozrieť na dávku chémie za týmito pachmi.
K vôni novej knihy prispieva zmes éterických zlúčenín pochádzajúcich z lepidla či spôsobu spracovania papiera použitého v knihe. V súčasnosti sa na lepenie väzieb často používajú tzv. kopolyméry – časť zlúčenín, ktoré nám voňajú, môže pochádzať práve z tohto zdroja.
Počas výroby, aby boli dosiahnuté požadované vlastnosti výsledného produktu, je papier spracovávaný pomocou viacerých chemikálií. Niektoré z týchto látok tiež prispievajú k uvoľňovaniu vôní. Svoju úlohu tu zohrávajú aj petrochemikálie použité na rozpúšťanie tlačiarenskej farby.
A čo staré knihy? V priebehu času sa celulóza a lignín (spevňujúci polymér v rastlinách), ktoré sú v papieri obsiahnuté, postupne rozkladajú, čo vedie k vzniku mnohých rôznorodých organických zlúčenín.
V skratke, za vôňu kníh, ktorá sa nám zdá taká príjemná, nie je zodpovedná jedna konkrétna špecifická chemická látka. Ide skôr o výsledok komplexnej zmesi éterických chemikálií, ktoré vznikajú či už pri samotnom zrode knihy, alebo v rozklade počas jej života medzi stránkami. Asi každému, kto si už niekedy privoňal ku knihe, je jasné, že nová schováva medzi stránkami podstatne iné arómy – ktorá sa vám páči viac? 🙂
Komentovať