Kiná sú tento rok zahltené slovenskými snímkami, ktorých kvantita rastie čoraz rapídnejšie, a žáner thrilleru sa v slovenskej kinematografii stáva čoraz populárnejším. Tohto roku to potvrdili snímky Únos, Špina a po novom aj Čiara, na ktorú vám Unipo Press v spolupráci so spoločnosťou Continental Film prináša recenziu.
Už od začiatku film naplno napreduje a nestagnuje dlhými alebo prehnane „predramatizovanými” scénami. V stručnej expozícii sa divák dozvie, kto sú hlavné postavy, aké sú ich ciele a pohnútky. To všetko je okorenené ako dynamickými adrenalínovými scénami, tak aj hodnotnou dávkou humoru. Film sa nikam neponáhľa a divák má popri sledovaní aj dostatok času na utriedenie získaných informácií a na premýšľanie nad nimi. Minutáž stoosem minút je pre príbeh úplne dostačujúca a v jej priebehu sa príbeh ani nenaťahuje, ani nenáhli.
Film vznikol v spolupráci slovenských a ukrajinských filmárov a obe krajiny poskytli skvelých hercov, ktorých kvalita sa na plátne naplno prejavila. Tomášovi Maštalírovi sedí postava tvrdého pašeráka s pevnými názormi ako uliata. To isté platí pre Zuzanu Fialovú, stvárňujúcu jeho starostlivú manželku a ešte starostlivejšiu matku. Eugen Libezniuk si dal na svojej postave záležať a jej prejavy pôsobia viac než realisticky. Z ukrajinského hereckého obsadenia v Čiare exceluje Stanislav Boklan, z ktorého postavy priam srší bezcitnosť a neoblomnosť.
Na snímke je pochvalná práca kamery a hudby. Mnoho scén vo filme je snímaných na jeden záber, čo ukazuje kvalitu koordinácie štábu a zároveň hereckých výkonov. Strih nie je prehnane dynamický alebo rušivý a nemätie divákovo vnímanie. V jednoduchých dlhších záberoch sa kamere podarilo zachytiť potrebné emócie a atmosféru. Hudba nevypĺňa každú scénu, čo je na filme veľké plus, a kompozícia vytvorená pre film je mnohokrát dopĺňaná ľudovou slovenskou alebo ukrajinskou hudbou, čo výrazne napomáha ku gradácii atmosféry jednotlivých scén.
Aj napriek tomu, že sú scenár a jeho jednotlivé sekvencie kvalitne vystavané a starostlivo usporiadané, diery sa dajú nájsť v replikách postáv. Poväčšine je spôsob ich vyjadrovania výrazne autentický a úprimný, čomu vo veľkej miere dopomáhajú aj vulgarizmy, no vo filme sa nájde mnoho replík, ktoré sú prehnane naťahované a snažia sa zdôrazniť efekt myšlienky, ktorú nesú. Silné dramatizovanie prejavu (predovšetkým hlavnej postavy) je prvok, bez ktorého by sa film zaobišiel a aj tak by podal konkrétnu myšlienku jasne a zreteľne.
Režisér sa v Čiare výrazne hrá s divákovými emóciami. V jednej chvíli sa bavíte na kvalitných bonmotoch a hneď nato na vás režisér chrstne napätie a drámu, ktorá na diváka doľahne ako úder kladiva. Mix thrilleru s komediálnymi prvkami odľahčuje inak napätú a dramatickú atmosféru, pomáha udržiavať u diváka pozornosť a neubíja ho len jednou súvislou a naťahovanou emóciou, ale kvalitne kombinuje viaceré. Čiara je zároveň ukážkou toho, ako možno experimentovať s viacerými žánrami bez toho, aby film stratil súvislú dramatickú líniu.
Peter Bebjak už viackrát ukázal, že na jeho prácu sa dá spoľahnúť, a jeho posledná snímka nie je výnimkou. Kombinovanie žánrov je v tomto filme ukážkou toho, že slovenská kinematografia má silný potenciál vyvíjať sa pozitívne v rôznych žánroch a veľkú šancu v nich preraziť. Čiara je dramatickou a napätou výpoveďou nielen o živote muža porušujúceho zákon, ale aj o tom, ako sa tieto udalosti jeho života kombinujú s jeho priateľskými a rodinnými vzťahmi, jeho morálnymi zásadami a akou silou na ne vplývajú.
Komentovať