Dušičky. Tradičné sviatky, ktoré sú venované spomienke na zosnulých, sú obdobím, keď takmer celá spoločnosť spomína na svojich blízkych, ktorí nás už opustili. Pýtali sme sa študentov Prešovskej univerzity, ako si oni pripomínajú tento sviatok.
 |
Alena, Fakulta humanitných a prírodných vied
„Je to čas, keď celá rodina spolu zájdeme na cintorín uctiť si pamiatku tých, ktorí tu s nami už nie sú, zapálime sviečky, venujeme modlitbu za nich, a takto si ich stále pripomíname (nie len v tento deň).”
|
Šimon, Fakulta športu
„Ja a moja rodina máme takú tradíciu, že na Dušičky si vždy doma zapálime sviečku za našich starých rodičov. Okrem toho chodíme do kostola a po svätej omši navštevujeme hroby našich zosnulých, kde im zapálime sviečky a modlíme sa za nich.”
|
 |
 |
Klaudia, Filozofická fakulta
„Každé dušičky ideme s rodinou na cintoríny, kde zapálime sviečky a spomíname na tých, ktorí medzi nami už nie sú, či už v Košiciach alebo cestujeme aj na Gemer, kde máme tiež časť rodiny. Po návrate z cintorínov sa stretneme s rodinou u nás doma a takto v rodinnom kruhu spomíname na zosnulých, na veselé príhody a celkovo na staré časy.“
|
Ladislav, Fakulta zdravotníckych odborov
„Každoročne chodievame spoločne na cintorín, aby sme si uctili ich pamiatku a spomenuli si na chvíle s nimi strávené. Je to pre mňa taktiež čas, keď si pripomeniem, ako rýchlo letí čas, a preto je pre mňa dôležité užívať si spoločne chvíle s tými, na ktorých mi záleží.”
|
 |
 |
Marek, Filozofická fakulta
„Každý rok navštevujeme našich zosnulých v obci Tichý Potok, odkiaľ pochádza mamka a v obci Oľšavica, odkiaľ pochádza otec. Pomníky skrášlime zapálenou sviečkou a rôznym druhom výzdoby: veniec, ikebana. Stále pri každom hrobe sa spoločne s rodinou pomodlíme a sem-tam sa my, mladší, pýtame na zosnulých našich rodičov. Každoročne návštevu cintorína spájame s návštevou starých rodičov a príbuzných. Pri spomienke na Deň pamiatky zosnulých si predstavím jesennú scenériu týchto dní: farebné listy stromov, rozžiarené sviečky cintorínov a nakoniec aj studený vánok, ktorý neraz narobí problém pri pálení sviečok.”
|
Ela, Filozofická fakulta
„Zväčša každým rokom 1. novembra s mojou rodinou chodíme na hroby zapáliť sviečky našim blízkym. Deň predtým ešte chystáme prírodne vence, ktoré na nasledujúci deň nechávame na hroboch. Na svojich blízkych spomínam len v dobrom a hlavne veľmi rada spomínam na tie pekne chvíle, ktoré sme spolu zažili. Väčšinou si pri večeri sadneme a spomíname, snažíme sa viac smiať, ako pri tom plakať.“
|
 |
 |
Patrik, Fakulta humanitných a prírodných vied
„Tak klasicky, pripomínam si ich zapálením sviečok a návštevou na cintoríne. Taktiež sa za nich pomodlím.”
|
Terézia, Fakulta zdravotníckych odborov
„Každoročne navštevujete všetky cintoríny, kde máme pochovaných blízkych, zapaľujeme sviečky a s úsmevom spomíname na prežité chvíle s nimi.”
|
 |
|
Matúš, Fakulta manažmentu
„Na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, spomíname tak, že navštívime hroby a zapálime sviečku, ktorá symbolizuje nádej a v tichej modlitbe ich prosíme, aby dávali na nás pozor tam z hora.”
|
Ak sa ešte len chystáte navštíviť cintorín a nemáte pripravený veniec, môžete sa inšpirovať návodom, ktorý nájdete v tomto článku. Ako si spomínate na vašich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami? Napíšte nám o tom do komentára.
Autori: Michaela Želinská, Marián Juraj Pribula
Súvisiace
Komentovať