Kultúra

Dnes ubehlo 18 rokov od začiatku platnosti Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou

Foto: pixabay.com

Vianoce sa pomaly blížia. Ide o jeden z najväčších kresťanských sviatkov, pričom ešte významnejšie rysy nadobúda v súvislosti s katolíckou vetvou kresťanstva. Rímskokatolícke kresťanstvo patrí medzi najviac rozšírené na svete, čo môžeme v konečnom dôsledku badať aj na Slovensku, kde podľa štatistických údajov vlády SR sa hlási ku rímokatolicizmu 62 % Slovákov. Dnešný článok som sa rozhodol venovať príležitosti 18. výročia začiatku platnosti tzv. Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá sa v laických kruhoch (mnohokrát nesprávne) označuje aj ako „Vatikánska dohoda.“

Tento právny dokument bol  implementovaný do praxe 18. decembra 2000 počas obdobia 1. vlády Mikuláša Dzurindu, pričom do značnej miery dodnes rozdeľuje názory v slovenskej spoločnosti. Zmluva bola podpísaná dňa 24. novembra 2000 premiérom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti kardinálom Angelom Sodanom. Prvotný problém spočíva v právnom hľadisku. Ústava SR už v prvom odseku 1. článku hovorí: „… Neviaže (pozn. autora SR) sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Samotný článok v súvislosti so Základnou zmluvou môže teda pôsobiť protiústavne, k čomu sa prikláňam aj ja. Zástancovia ale oponujú preambulou, kde sa pojednáva o cyrilo-metodskom dedičstve, avšak preambula nie je právne záväzná časť Ústavy. Jedná sa len o akýsi úvod do základného zákona našej krajiny, ktorý de iure nemá nijakú váhu. Počas svojho štúdia som sa stretol aj s ďalšími argumentmi zo strany obhajcov Základnej zmluvy. Išlo napríklad o tvrdenia, že Svätá stolica nie je explicitne katolícke náboženstvo ani kresťanstvo. Je to nezávislý právny subjekt, ktorý má právo uzatvárať takéto zmluvy so suverénnymi štátmi. Svätá stolica je však, laicky povedané, akýmsi najvyšším úradom pápeža, ktorý je hlavou rímskokatolíckej cirkvi, takže je veľmi náročné presvedčiť publikum o tom, že Svätá stolica sa nerovná katolíckej vetve kresťanstva.

Je ďalej dôležité uviesť, že na Slovensku pôsobí v súčasnosti dovedna až 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Rímskokatolícka cirkev pôsobila na Slovensku aj dávno pred uzatvorením Základnej zmluvy (dokonca aj v náročných podmienkach komunizmu), pričom bez takéhoto právneho aktu pôsobí zvyšok náboženských cirkví a spoločností  v našom štáte. Táto skutočnosť môže vyvolať zdanie, že sme sa zmluvou protiústavne zaviazali k rímskokatolíckemu náboženstvu, čím sme ju kvázi privilegovali nad ostatnými. Stala sa akoby, v politologickej terminológii, “primus inter pares” (prvá medzi seberovnými). Základnú zmluvu pritom nemajú podpísané všetky krajiny Európy. Z našich susedov ju majú Maďarsko či silne katolícke Poľsko. Česká republika, jeden z najviac ateistických štátov na svete, ňou ale nedisponuje, čo však neznemožňuje fungovanie rímskokatolíckej cirkvi u našich západných susedov. Rovnako zmluvou prirodzene, nedisponuje ani zväčša pravoslávna Ukrajina.

Základná zmluva obsahuje celkovo 25 článkov. Obe strany sa pritom považujú za právne rovnocenné subjekty. Slovensko sa v nej napríklad zaviazalo, že garantuje rímskokatolíckej viere slobodné vyznávanie a šírenie viery (čo platilo aj pred zmluvou), nezasahovanie štátu do vnútorných záležitostí cirkvi a cirkev nebude zasahovať do štátu. Osobitnou odnožou je správa cirkevného majetku, ktorý tvoria mnohokrát pamiatky európskeho významu nachádzajúce sa v našej krajine, či správa a podpora financovania rímskokatolíckych škôl. Zaujímavý je aj článok 8, ktorý pojednáva o tom, že „SR garantuje aj nedotknuteľnosť tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti osobe poverenej pastoračnou činnosťou.“ Duchovní katolíci majú zaručenú aj nedotknuteľnosť spovedného tajomstva, čo znamená, že môžu odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi.

Tento právny prameň hovorí aj o ďalších zaujímavých otázkach, ktoré zahrňujú napríklad vojenskú službu (jej odmietnutie, ak je to v rozpore s presvedčením a vierou), ako aj zabezpečenie voľna počas katolíckych sviatkov. Sú tu však aj iné pozitívne skutočnosti. Katolícka cirkev (východného aj západného obradu v súvislosti s touto zmluvou) vykonáva aj rôznorodú osvetovú, charitatívnu a vzdelávaciu činnosť, čím spoločnosti nepochybne pomáha. Otázne ale je, či na to je potrebná Základná zmluva a porušenie článku 1 Ústavy SR. Sloboda vierovyznania je garantovaná našim základným zákonom (čl. 24), takže sa žiadna cirkev ani náboženská skupina nemusí obávať represií zo strany štátu. Čo však sledovali Dzurinda a spol. pri podpísaní tohto aktu? Jednou z odpovedí môže byť skutočnosť, že členom vtedajšej vládnej koalície bolo aj KDH (ako súčasť SDK), ktoré mohlo tlačiť na slovenskú vládu do podpísania tejto zmluvy. Otázka postavenia rímskokatolíckej cirkvi je tak stále zaujímavým a náročným objektom diskusií, nakoľko je neodmysliteľnou súčasťou našej spoločnosti.

Avatar

Róbert Király

Študent 2. ročníka na Mgr. stupni FF UNIPO v odbore politológia
"Hoc s tvojim názorom nemusím absolútne súhlasiť, tak položím aj život za to, aby si ho mohol slobodne povedať" (Voltaire)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *