FF, PU, Prešov — Inštitút histórie FF PU v spolupráci s Historickou spoločnosťou kráľovského mesta Prešov pripravili v rámci pravidelnej akcie „Večery s históriou“ pútavé predstavenie, ktorého hlavnou osobnosťou bol profesor Štefan Šutaj, aktuálne pôsobiaci na katedre histórie UPJŠ v Košiciach. Prešovskému auditóriu sa tak naskytla príležitosť nielen vypočuť si prednášku od renomovaného celoslovenského odborníka na slovensko-maďarské vzťahy, ale aj aktívne sa zapojiť do diskusie na aj v súčasnosti aktuálnu problematiku vzťahov s našimi južnými susedmi. Prednáška profesora Šutaja sa niesla najmä v duchu predstavovania jeho odbornej publikácie s názvom „Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom“, ktorá je voľne dostupná aj v internetovej podobe na stránkach Spoločensko-vedného ústavu SAV.
Vďaka podujatiu „Večery s históriou“ si mohli prešovskí študenti a pedagógovia vypočuť prednášky už od viacerých, a nielen slovenských, renomovaných odborníkov. Výnimkou z tohto tvrdenia rozhodne nebola ani akcia, ktorá sa uskutočnila v priestoroch FF PU dňa 4. decembra 2018, pričom jej vzácnym hosťom bol profesor a historik Štefan Šutaj. Ten je najmä v slovenských odborných kruhoch známy ako jeden z najlepších expertov na slovensko-maďarské vzťahy, pričom je zároveň členom viacerých vedeckých rád aj mimo SR. Divákom Prešovskej univerzity v rámci svojej prednášky predstavil svoju odbornú publikáciu, prvú svojho druhu v slovenskej historiografii, v ktorej sa venoval Parížskej konferencii z roku 1946 v súvislosti s československo-maďarským kontextom, ktorý takisto tvoril dôležitú súčasť rokovaní po skončení II. svetovej vojny.
Maďarsko bolo podľa Šutaja v tomto období v rozhodne menej výhodnej situácii v porovnaní s Československom. Naša krajina vďaka slávnemu Slovenskému národnému povstaniu proti nacistickým okupantom sa po vojne zaradila do bloku víťazných krajín, avšak Maďarsko zostalo spojencom Hitlerovho Nemecka prakticky až do úplného konca, čím si výrazne sťažilo vyjednávaciu pozíciu po skončení konfliktu. Túto skutočnosť samozrejme československá diplomacia na mierových rokovaniach častokrát využívala vo svoj prospech. Naši politici a diplomati maďarsko-nacistickú „kartu“ vyťahovali najmä v súvislosti s núteným vysťahovaním Maďarov z nášho územia, ako aj s posunom hraníc na úkor nášho južného suseda. Šutaj v rámci tohto kontextu spomenul historicky známu Postupimskú konferenciu, ktorá rozhodla o vysídlení Nemcov zo strednej Európy, pričom vďaka nej bola zriadená aj tzv. Rada zahraničných ministrov, ktorá bola delegovaná na prípravu mierových konferencií s nemeckými satelitmi (Talianskom, Fínskom, Rumunskom, Bulharskom a Maďarskom). Rokovanie s porazeným Nemeckom mali prebiehať až neskôr.
Prípravu Československa na rokovanie s Nemeckom koordinovalo naše ministerstvo zahraničných vecí, ktoré na čelo príprav mierových rokovaní postavilo štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa, no svoju dôležitú rolu zohrali aj Ján Masaryk, či Fedor Hodža. Československej delegácii sa síce nepodarilo presadiť požiadavku vysídlenia 200 000 Maďarov, avšak došlo k čiastočnej úprave našej spoločnej hranice. Získali sme tak ďalšie obce tzv. bratislavského predmostia. Hoc naša diplomacia požadovala celkovo 5 obcí, Parížska konferencia nám nakoniec vyhovela „iba“ v troch prípadoch. Pribudli k nám tak Rusovce, Jarovce a Čunovo, pričom Rajka a Bezenye zostali v maďarskom područí.
Špecifickým prípadom bolo majetkovo-kultúrne vysporiadanie sa s našim južným susedom. Maďari mali Československu vrátiť všetky pamiatky, u ktorých nebolo jasne doložené, že ich nadobudli legálnou cestou (napr. darovaním, či kúpou). Dohľad nad touto skutočnosťou vykonávali špeciálne zriadené komisie, ktoré mali dohliadať nad skúmaním až 2000 pamiatkových jednotiek. Jednalo sa napríklad o mince či banícke vybavenie pochádzajúce z Banskej Štiavnice, Kremnice a ďalších lokalít. Na záver prednášky profesor Šutaj poukázal aj na častokrát zabúdaný dokument s názvom „Štrbský protokol“, ktorý ukončil československo-maďarské povojnové spory najmä v súvislosti s vyrovnávaním práv a pohľadávok. Jedná sa ale len o zlomok toho, čo sa môžete dozvedieť z jeho publikácie. Slovenské dejiny sú naozaj bohaté, pričom na plnohodnotné pochopenie aj súčasných medzinárodných vzťahov je dôležité históriu dôkladne poznať.
Komentovať