Stano Kořínek (bicie), Ľuboslav Krajňák (gitara) a Juraj Staviarsky (basgitara) tvoria talentované trio kamarátov z Prešova, ktorému sa darí nielen na východe, ale takmer na celom Slovensku. Ich žáner je netradičný, nazvaný psycho-thriller. Po viac ako troch rokoch vydávajú svoj debutový album Fúzy Múzy. Pre časopis Unipo Press na niekoľko otázok odpovedal basgitarista Juraj Staviarsky.
Akčný, sympatický a hlavne vtipný. Taký je Juraj, môj kamarát a zároveň spolužiak. Preto sme sa rozhodli, že náš rozhovor zrealizujeme na akademickej pôde Filozofickej fakulty počas pauzy medzi seminármi.
Ešte pred začiatkom tohto rozhovoru ma Juraj žiada: „Len sa prosím nepýtaj, prečo sa voláme Fúzy Múzy.“ S úsmevom na tvári mu odpovedám, že tejto otázky sa báť nemusí, pretože mi v pamäti utkvel jeden z jeho rozhovorov, pri ktorom na túto otázku nevedel odpovedať. Snažím sa nájsť nahrávanie na mojom mobile, keď Juraj začne rozprávať.
Juraj sa v pôvodnej skupine objavil na žiadosť kamarátov. Vtedy hrali Ľubo a Stano spolu so speváčkou a basgitaristkou. Juraj si vyskúšal niektoré pesničky, postupom času speváčka z kapely odišla a vyformovala sa tak dnešná podoba Fúzy Múzy. „Naša skúšobňa bola obrovská miestnosť v divadle na pódiu, kde bolo veľmi zaujímavé hrať.“ So záujmom počúvam aj o prvých krokoch mladej kapely. Chalani začali viac skúšať a improvizovať, čo im prinieslo ovocie v podobe ich prvého koncertu. Napriek tomu, že sa ich hudba nedá zaradiť do konkrétneho známeho žánru hudby, koncert priniesol veľmi pozitívne ohlasy zo strany návštevníkov, ale aj známych.
Šancu nahrať svoje prvé CD získali Fúzy Múzy vďaka projektu Demovnica. Krátko pred vydaním CD zažila kapela krátku pauzu. Nahrávať mali pôvodne v Bratislave, no nakoniec sa im podarilo nahrať album s dvanástimi skladbami u kamaráta v Bardejove.
„Spočiatku som to chcel mať rýchlo hotové, keďže nahrávanie CD je veľmi zdĺhavý proces. Nahrávali sme od septembra do polovice januára. Nechcelo sa mi, zaťažovalo ma to, ale potom som si zvykol a rád som chodil na nahrávanie,“ opisuje Juraj svoje dojmy z nahrávania. Asi najťažšou otázkou, ktorú môžem položiť muzikantovi, je tá, ktorá zisťuje jeho obľúbenú pieseň. Pre Juraja má každá skladba inú atmosféru, a preto ich počúva podľa nálady. No po hĺbavom uvažovaní zisťuje, že by to mohla byť skladba „Schizofrénia“.
Juraj je známy aj tým, že na koncertoch kapely nosí dlhý čierny kabát, s čím začal až na treťom či štvrtom koncerte. „Cítil som sa v tom dobre. Viem sa v ňom do piesní lepšie vžiť než v oblečení na bežný deň. Je v tom niečo herecké.“ K tomuto kabátu bezpochyby patria aj jeho pohybové kreácie, ktoré je lepšie vidieť, ako o nich stokrát počuť. 😀
„Prečo práve klub Wave v Prešove?“, tak znie moja otázka ohľadom miesta konania krstu spojeného s koncertom, zatiaľ čo náš rozhovor sledujú zvedaví študenti. „Vo Wave je dobrá atmosféra, príde sa na nás pozrieť viac ľudí a taktiež sme tu odohrali svoj prvý koncert.“ Zaujíma ma aj to, či si pre nás pripraviliFúzy Múzy niečo nové, niečo, na čo sa môžeme tešiť. Pripravený bude predaj CD, nový pestrý vizuál a špeciálny hosť, gitarista Lukáš Valkučák, ktorý sa postará o klavír či zvuky, ktoré by podľa Juraja nedokázali zahrať.
„Kde vidíš Fúzy Múzy o päť-desať rokov?“ „Päťdesiat rokov? (smiech) Po takmer štyroch rokoch sme vydali album, ale dúfam, že ten ďalší bude nahraný rýchlejšie. Hlavne by som chcel koncertovať. Nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí.“ Kapela pracuje na natáčaní prvého videoklipu, na ktorý sa tešia nielen jej členovia, ale najmä fanúšikovia.
Rada počúvam vtipné príhody, a preto žiadam Juraja, nech sa podelí aspoň o jednu, na ktorú si spomína. Hovorí o tej, ktorá sa udiala v Bardejove na Bardejovskom jarmoku, keď takmer päť minút pred koncertom gitarista Ľubo povedal Jurajovi, že si zabudol adaptéry na efektové pedále. „Bolo asi pol dvanástej, a tak som to skúsil u jednej kapely, čo hrala pred nami. Volali sa že: Sám Sebou. Prišiel som za nimi so slovami: Chlapci nemáte jeden adaptér? Pozerali na mňa s výrazom: Čo ti šibe?“ So smiechom mi ďalej rozpráva o tom, ako adaptér zapojili a aj napriek malým technickým problémom a zdržaniu vytvorili skvelú improvizáciu, o ktorej vedela len kapela. No a Ľubo nakoniec zahral len s použitím troch efektov.
Náš rozhovor sa končí. Dávame si ešte jednu selfie a pomaly sa vydávame hľadať ostatných spolužiakov. Dúfam, že sa tejto mladej kapele bude dariť čo najviac a čo najdlhšie. Verím, že na ich tvorbu budem počuť len pozitívnu kritiku a vďaka netradičnému žánru a svojskému štýlu vystupovania si získajú mnoho nových fanúšikov.
Týmto rozhovorom vás tiež chcem spolu s Jurajom srdečne pozvať na krst albumu Fúzy Múzy, ktorý sa uskutoční 18. marca o 21.00 v prešovskom Wave Klube.
Komentovať