Len nedávno sme si pripomínali 27. výročie nežnej revolúcie, ktorej odkaz sa nám každoročne pripomína, nielen mediálne, ale aj formou štátneho sviatku, ktorého názov v sebe nesie to, za čo kedysi bojovali aj naši rodičia. Sloboda a demokracia, ako základné piliere 17. novembra, nám mali zaručiť (okrem iného) aj slobodu slova a zrušenie cenzúry. Môže však dnešný novinár odhaľovať veci také, aké sú, a pomenúvať ich pravým menom alebo je to len utópia?
Dnes, po nedávno medializovaných slovách na adresu niektorých novinárov a ich práce, si v duchu kladiem otázky: Za koho je v tomto štáte považovaný novinár? Má v tejto spoločnosti a pre ňu vôbec nejaký význam? Prívlastky typu dotieravý, krvilačný, bezcitný a profitujúci z nešťastia iných sú na dennodennom poriadku, a tak niet divu, že práca novinára sa stáva v očiach verejnosti pomaly zločinom proti ľudskosti. Ako budúca novinárka, vedená vysokoškolskými pedagógmi k tvorbe poctivých žurnalistických textov, sa pýtam, či je možné robiť túto prácu zodpovedne a čestne bez toho, aby som neprinášala skreslené a oklieštené informácie. Chcem veriť tomu, že sa to dá. Chcem veriť tomu, že nie je len „mladíckym ideálom“ snaha človeka (nielen novinára) robiť svoju prácu podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Zároveň, za všetkých poctivých novinárov, ktorí sa snažia prinášať kompletné a pravdivé spravodajské informácie (nie osočujúci bulvár), verím, že sa nikdy viac nebude opakovať situácia, aby nejaký verejný činiteľ vedome urážal a znevažoval prácu tých, ktorých úlohou je klásť otázky (niekedy aj nepríjemné) a dohliadať na ľudí, ktorí spravujú tento štát.
Komentovať