V pondelok 12. novembra 2018 sa na pôde Inštitútu politológie UNIPO uskutočnila medzinárodná konferencia, ktorej hlavnou témou bol výskum hraníc na pôde našej univerzity, rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako aj ďalšími témami v tomto kontexte. Diskusií sa okrem pracovníkov IPOL-u UNIPO zúčastnili aj zástupcovia ukrajinskej národnej univerzity z Užhorodu, ktorí svojimi príspevkami bohato spestrili konferenčný deň.
Účastníci medzinárodnej konferencie o výskume hraníc a cezhraničnej spolupráci predniesli výsledky svojich výskumných činností s cieľom poukázať na pozitíva aj negatíva najmä v súvislosti s rozvojom zahranično-politickej spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou, pričom sa všetci jednoznačne zhodli, že je dôležité a nutné, najmä pre východoslovenské kraje, nadväzovať väčšiu spoluprácu s našim ukrajinským susedom. V rámci úvodného slova Vladislav Dudinský a Irina Dudinská vyjadrili podporu rozvoja cezhraničnej spolupráce, pričom poukázali na to, že Prešovská univerzita patrí medzi európsky významné pracoviská spomenutého výskumu, keďže nikde inde v strednej Európe sa tomuto dôležitému konceptu nevenuje dostatočná (často žiadna) pozornosť.
Význam odboru tzv. Border studies je veľmi prínosným nielen pre univerzitu, fakultu, či samotný inštitút, ale aj pre študentov, pri ktorých sa postupným spôsobom implementuje výskum hraníc aj do samotného vzdelávacieho procesu v rámci IPOL. Absolventi obohatení o tieto poznatky dokážu priniesť na trh práce znalosti, ktorými minimálne v rámci slovenského trhu prakticky nik komplexne nedisponuje, čo otvára nové možnosti pre uplatnenie sa napríklad vo verejnej správe, ktorá sa v čoraz viac globalizujúcom sa svete zaoberá predmetom rozvoja cezhraničnej spolupráce. Prínosom v tejto súvislosti je skutočnosť, že Slovenská republika v rámci svojho geografického postavenia má všetky kraje s prívlastkom „prihraničné.“ Na margo tejto témy sa vyjadril aj slovenský politológ a docent inštitútu politológie Alexander Duleba: „Snažíme sa zisťovať, ktoré faktory ovplyvňujú prijímanie politických rozhodnutí. Prečo sa napríklad starosta/župan rozhodne spolupracovať s iným v rámci SR, či poprípade so zahraničným partnerom. Na SR sa tomu nevenuje absolútne nikto. Nám ide o to rozšíriť objekty vzdelávania o Border studies, aby sme mali niečo, čo iní nie, a aby sme prišli aj na trh práce s novými poznatkami a vedomosťami.“
Na margo témy sa vyjadril aj študent 2. ročníka Mgr. stupňa politológie Dávid Baláž, ktorý je zároveň poslancom obecného zastupiteľstva Raslavíc a absolventom kurzu Border studies: „Absolvovanie kurzu Border studies mi pomohlo získať teoretické znalosti v predmetnej oblasti. Je to určite na prospech veci, pretože aj vďaka EÚ a „búraniu hraníc“, je výskum cezhraničnej spolupráce o to významnejší a jednoduchší. Dôležitosť prínosu osobne vnímam aj v praktickom smere. Border studies mi pomohlo dosiahnuť do budúcnosti lepšiu informovanosť napr. pri potrebe budovania stratégie rozvoja cezhraničnej spolupráce v našej obci. Ja ako poslanec OZ a občan viem upozorňovať na význam kooperácie so susednými obcami, regiónmi a zahraničnými partnermi na lokálnej úrovni, ako aj iniciovať vznik rôznych projektov cezhraničnej spolupráce.“
Ako môžeme vidieť, Border studies ponúka nielen teoretické, ale aj praktické znalosti, ktoré sa dajú zužitkovať de facto na každom stupni verejnej správy. Samostatný význam má, najmä pre Prešovský a Košický samosprávny kraj, iniciovanie projektov na prehĺbenie cezhraničnej spolupráce s našim ukrajinským susedom, kde vidíme na jednej strane obrovské nedostatky, avšak aj veľký potenciál. Pre rozvoj východoslovenských regiónov spolupráca môže priniesť zlepšenie ekonomických kondícií, životnej úrovne, turizmu a mnohých ďalších aspektov. Aj preto by malo byť jednou z priorít zahraničnej politiky SR pomáhať Ukrajine so vstupom do EÚ, nakoľko z toho vyťažíme aj my a zároveň to môže do veľkej miery vyriešiť problematiku čoraz väčších regionálnych rozdielov medzi východom a západom našej krajiny.
Komentovať