Energická, talentovaná a vždy usmievavá Michaela Piesyk, ktorá sa, napriek protestujúcej mamke, odmala chcela stať herečkou. Napokon si vytvorila vlastnú cestu, ktorá ju doviedla k originálnemu formátu s názvom Literárne soirée.
Mgr. art. Michaela Piesyk
- rodená Prešovčanka, žijúca v Bratislave
- vyštudovala herectvo
- v roku 2012 založila vlastný projekt s názvom Literárne soirée
- od základnej školy si píše denník, ktorý sa raz stane bestsellerom pre ženy
- jej texty sa na Literárnom soirée objavujú najmä po rozchodoch
- svoju budúcnosť vidí na vidieku vo veľkom dome, s ešte väčším psom a svojím (asi) budúcim manželom Honzíkom
„Určite nevymyslím liek na rakovinu, ale možno vyliečim duše a srdcia. Keď sa podarí aspoň pár, tak to bude fajn.“
Miška prezraď nám, čo si bežný človek môže predstaviť pod názvom Literárne soirée?
Je to perfektný zábavno-umelecký večer, počas ktorého sa divák aj v tejto rýchlej dobe dokáže na chvíľu zastaviť a počúvať myšlienky ľudí, ktorí si spoločne napísali a vytvorili svoj vlastný večer. Na soirée sa riešia obyčajno neobyčajné témy, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás.
Ako vzniklo Literárne soirée?
Literárne soirée vzniklo 12. decembra 2012, keď som bola na vysokej škole. Spolu s dokumentaristom, vtedy piatakom, Šimonom Hornom, sme vytvorili podujatie, ktoré malo veľký ohlas, dokonca taký, že ho neskôr aj ostatní spolužiaci chceli priniesť do svojich rodných miest. Povedala som si, že prečo nie, a odrazu sa soirée odohrávalo v štyroch mestách, neskôr v ôsmich a až napokon po celom Slovensku. Aktuálne som si strategicky vybrala štyri mestá – Bratislava, Trenčín, Banská Bystrica a Prešov, v ktorých bolo soirée najžiadanejšie. Soirée má neustále divácky záujem a to je to, čo ma stále teší aj teraz. Človek má pocit, že robí niečo, čo má zmysel nielen preňho.
Kedy v priebehu roka sa koná Literárne soireé?
Literárne soirée organizujeme raz za polroka, väčšinou sú to mesiace marec, apríl a potom o pol roka október a november.
V ktorom meste malo Literárne soirée svoju úplne prvú premiéru?
V Banskej Bystrici.
Kto všetko stojí za usporiadaním tohto umeleckého večera?
Sme tím ľudí. Sú to ľudia, ktorí stoja pri mne a podporujú ma, ľudia, ktorí mi pomáhajú vymýšľať kampane, so sociálnymi sieťami, grafikou, každý kto niečo napíše a prihlási do soirée, herci, ktorí si texty naštudujú a prezentujú, hudobníci, moderátori, fotografi, majitelia priestorov, technici a veľa ďalších. Za jedným soirée stojí vyše 30 ľudí.
Takže všetko funguje viac menej na dobrovoľnej báze?
Áno, snažím sa to pokryť grantmi, aj som už bola na dobrej ceste, len prišla korona.
Aká je dĺžka prípravy pred jedným soirée?
Približne pol roka, to znamená, že už teraz riešim pomaličky termíny zimných soirée a kampane na sociálnych sieťach.
Koľko textov sa prihlási, keď vypíšeš termín na jedno mesto?
To je veľmi ťažko povedať, závisí od obdobia. Všeobecne mám pocit, že ľudia skôr tvoria v jeseni/zime, ako v letnejších dňoch.
Ako je to s výberom textov, čítaš ich len ty?
Tohtoročný Trenčín a Banskú Bystricu som čítala len ja, ale teraz s Bratislavou a Prešovom mi pomáhala Kristína Medvecká-Heretiková. Veľmi rada s ňou spolupracujem. Pozerá na texty podobne ako ja, len inak — svojimi očami. Lepšie sa človeku spolupracuje s viacerými ľuďmi, pretože podľa môjho názoru je umenie vec vkusu. Každá rada dobrá 😊.
Koľko textov sa dostane priamo na Literárne soirée a čo musí dobrý text obsahovať?
Teraz ich bolo dvanásť, pretože sme spojili dohromady dve mestá a soirée sa uskutočnilo online, čo bola výzva. Väčšinou je ich desať. Soirée síce navonok pôsobí ako literárne podujatie, avšak nie je to úplne tak, ako sa zdá. Náš divák nie je čitateľ ako je pri literatúre bežné, ale poslucháč, a to zohráva pri výbere a dramaturgii veľmi dôležitú úlohu.
Ako reagujú herci, keď ich oslovíš?
Celkom super. Napríklad keď som prvýkrát oslovovala Dušana Cinkotu, tak som si zistila jeho číslo a zavolala mu, že: „Dobrý, tu je Miša Piesyk, neprišli by ste prečítať text naživo?” A on prišiel. (smiech)
Zvyčajne oslovujem ľudí, ktorí ma už poznajú, a tí mi povedia, buď áno alebo vtedy nemôžem. Herci sú fakt super, tí známejší aj tí menej známi. Je vidno, že majú radi umenie a baví ich tento formát. Možno je to aj tým, že na soirée sa stávajú tak trošku súčasťou davu, od ktorého však zároveň majú instantnú spätnú väzbu na ich výkon. Možno je to prekvapivé, no aj úspešní ľudia majú mnohokrát nedostatok úprimnej a vďačnej reakcie na ich prácu. A vďaka otvoreným ľuďom, ktorí soirée navštevujú, je to takmer zaručené. V každom slova zmysle. Dokážu poskytnúť autorovi i hercovi pozitívnu i negatívnu kritiku, avšak príjemným spôsobom, čo je nesmierne dôležité. Preto sa na soirée vytvárajú mnohé pevné priateľstvá a možno aj vzťahy 😉.
Ktoré boli najzvučnejšie mená, ktoré čítali texty na soirée?
Bolo ich veľa — Robo Roth, Dušan Cinkota, Ivan Šándor, Rasťo Sokol, Dano Heriban, Peter Lipa nám bol zahrať, Peťo Lejko, Katka Máliková, ktorá prednedávnom vyhrala rádio hlavu, Papyllon, taktiež veľa hercov z divadiel z konkrétnych miest, kde sa soireé uskutočnilo. Snažím sa miešať ochotníkov, študentov aj profesionálov všetkých vekových kategórií, pretože si myslím, že každá generácia má čo ponúknuť tým ostatným.
Aké máš plány do budúcna s literárnym soirée?
Hlavným cieľom je získať granty, aby som mohla zaplatiť ľudí, a nemusela ich volať na dobré slovo a „jedno orosené”. Hoci to má svoje čaro a peknú myšlienku, že si navzájom pomáhame, bola by som rada, keby sa umenie dokázalo oceniť aj finančne. Kultúra je to, čo nás definuje, vďaka nej dokážeme žiť plnohodnotnejšie. Knihy, hudba, televízia, obrazy, architektúra. Všetko nás to istým spôsobom definuje. Bola by som rada, keby za tým ľudia vnímali viac ako žúrky a litre vypitého vína. Sú to hodiny driny, sebazapierania, cvičenia a cibrenia remesla, snahy prežiť a zároveň hľadanie motivácie a síl, aby sme vládali ľuďom pripomínať, aby skúsili na svet pozerať aj inak, ako len cez excelovské tabuľky. Snažíme sa zachovať a zveľaďovať kultúru, ktorá je súčasťou ľudskej podstaty. A v týchto časoch by jeden možno povedal, že to bude jednoduchšie, pretože sa ľudia ocitli doma a mali možnosť a čas si uvedomiť ako blízko a všade majú umenie, aké je dôležité, no mám pocit, že sa tak celkom nestalo.
Takže cieľ pre Literárne soirée by sme mali, a čo životný cieľ teba ako Mišky Piesykovej?
Byť šťastná. Vlastne nie, byť spokojná – dlhodobo a vlastne navždy :D.
Miške ďakujeme za príjemný rozhovor a prajeme veľa šťastia a síl v organizácii ďalších Literárnych soirée. Na to prešovské sa tešíme už teraz! Naši redaktori Nicol a Štefan pokračujú v rozhovoroch od nás pre Vás, ktorých súčasťou môžete byť aj Vy! Ak poznáte niekoho zaujímavého, o kom by ste sa chceli dozvedieť viac, dajte nám o ňom vedieť správou na našom instagrame @unipopress alebo priamo našim redaktorom @iamnicolkaa a @stefan_zeman. Pred každým plánovaným rozhovorom Vám dáme priestor napísať nám Vaše otázky.
Komentovať