Žijú medzi nami. Často bez toho, aby sme si všimli, že sú zvláštni. Stopercentne to zistíme, až keď sa s nimi dáme do reči. Ľudia s autizmom sú v našej spoločnosti ešte stále považovaní za „tých iných“, hoci rozpätie ich sveta a reality by im mohol nejeden závidieť. Autistický génius a savant Daniel Tammet vás v knihe Narodený v modrú stredu vezme do sveta poskladaného z čísel a farieb, v ktorom bežné vnímanie reality nemá svoje miesto.
Autobiografická kniha Narodený v modrú stredu vyšla vo vydavateľstve Absynt 2. apríla 2020. Tento dátum je spojený s Medzinárodným dňom povedomia o autizme. Autizmus u človeka spôsobuje neschopnosť plnohodnotnej komunikácie, sociálnej interakcie a následného nadväzovania vzťahov. Autistická porucha sa delí na viacero podkategórií so špecifickými charakteristickými črtami. Daniel Tammet žije s Aspergerovým syndrómom. Ako uvádza v knihe, ľudia s aspergerom mávajú veľmi dobre vyvinuté jazykové schopnosti a môžu viesť relatívne normálny život. Mnohí majú nadpriemerné IQ a vynikajú v oblastiach logického a vizuálneho myslenia. Medzi špeciálne vyvinuté zručnosti u nich patria aj pamäť, čísla a matematika.
Kniha je rozdelená na 12 kapitol. Každá kapitola sa venuje osobitnému obdobiu Danielovho života. Začíname v stredu 31. januára 1979. V modrú stredu.
„Viem, že to bola streda, pretože ten dátum vidím namodro a stredy sú vždy modré, tak ako číslo 9 či zvuk hašterivého kriku.“
Daniel Tammet vytvoril európsky rekord v počte čísiel za desatinnou čiarkou čísla Pí prednesených naspamäť. (Foto: Wikipedia/De Lorelei)
V prvej kapitole s názvom Modré deviatky a červené slová Daniel opisuje svoje schopnosti a charakteristické črty tzv. syndrómu vedcov (alebo učencov), vďaka ktorému mu prischlo označenie savant. Savanti sú považovaní za géniov, neraz sa stáva, že v psychiatrickej liečebni prebýva človek, ktorý z hlavy vypočíta náročné matematické zadania, rozpráva niekoľkými jazykmi alebo bezkonkurenčne hrá na hudobný nástroj, avšak v bežnom živote sa o seba nedokáže postarať, stratí sa v preplnenom obchode alebo sa v každodenných situáciách správa neprimerane. O savantskom syndróme sa spoločnosť začala dozvedať vďaka filmu Rain Man z roku 1988. Hlavná postava Raymond Babbitt, stvárnená Dustinom Hoffmanom, pociťuje nutkavú potrebu poriadku a nemeniacej sa rutiny. Podobne, hoci skrátene, by sa dal opísať aj Danielov život. Každé ráno raňajkuje rovnaké množstvo vločiek, každý deň presne vie koľko kusov oblečenia si ráno obliekol a jeho najlepšími priateľmi sú čísla. Ku každému má osobitý vzťah, každé má inú farbu, tvar a zvuk. Ide o zriedkavú neurologickú kombináciu zmyslových vnemov, ktorá sa v menšom rozsahu čiastočne vyskytuje aj u úplne zdravých ľudí. Danielov mozog pracuje v kombináciách, rovniciach a logických operáciách. Základnými stavebnými kameňmi jeho číselného sveta sú prvočísla, ktoré dokáže rýchlo určiť pomocou algoritmu s názvom Erastotenovo sito.
Algoritmus Erastotenovo sito na rýchle určenie prvočísel.
Ďalšie kapitoly predstavujú Danielove zápisky zo života. Od narodenia a rodinného zázemia sa cez škôlku, vyčlenenie z kolektívu a pribúdajúce zdravotné problémy dostávame k dospelosti a prvej láske, k Danielovmu rekordnému pí, ktoré ho preslávilo vo Veľkej Británii a následne k usporiadanému bežnému životu, ktorý žije Daniel dnes.
Mnoho publikácií o autistickej poruche a jej podobách zaplaví čitateľa pochmúrnymi myšlienkami. Kniha Narodený v modrú stredu vám však prinesie presný opak. Pri čítaní sa budete usmievať, neveriacky krútiť hlavou a občas si možno pomyslíte, že podobné „superschopnosti“ by ste privítali aj vo svojom živote. Na 224 stranách sa postupne ukazujú dôvody, prečo by sme autistov nemali považovať za čudákov a čo v skutočnosti znamená ich existencia pre spoločnosť. Ak vás zaujíma život s autistickou poruchou, táto kniha je jednoznačne skvelým študijným materiálom, ktorý vás nebude nudiť ani zavádzať do zbytočných detailov. Počas čítania, prípadne po prečítaní, odporúčam poobhliadnuť sa po prednáškach a TED talkoch Daniela Tametta, v ktorých detailnejšie približuje svoj život a ukazuje inú, nám nepoznanú realitu.
Recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.
Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).
Komentovať