Každý deň prechádzame okolo množstva ľudí a často si neuvedomujeme ich talent a výnimočnosť. Prešovská univerzita v Prešove je skvelým miestom na nájdenie seba samého, čo potvrdzuje aj Yevhenii Klevets, nový študent Fakulty humanitných a prírodných vied, ktorého vám chcem dnes predstaviť.
Yevhenii má 17 rokov. Pochádza z Chustského okresu na Zakarpatskej Ukrajine, kde absolvoval lýceum.
YEVHENII KLEVETS Vždy som bol hyperaktívny človek. Keď som bol malý, navštevoval som množstvo rôznych krúžkov. Najprv to bol kurz práce s korálkami, potom futbal, ktorý, žiaľ, nedopadol dobre, a potom hudobná škola.
Máš nejaké úspechy v oblastiach, ktoré si si vyskúšal ako dieťa?
Hudobnú školu som ukončil ako huslista. Počas štúdia som bol súčasťou detského súboru, ktorý sa zúčastnil na viacerých súťažiach. Dokonale si pamätám veľké javisko, 250 ľudí, ktorí nás sledovali. Bol som naplnený energiou, ktorá vyžarovala z inšpirovaného publika a teraz sa vždy snažím vyjadriť kreatívne, cez prizmu umenia, som rád stredobodom pozornosti.
Hru na husle pozastavil, kým sa aktívne pripravuje na štúdium biológie, ale chce sa k nej vrátiť. Požiadal rodičov, aby mu na Slovensko poslali jeho husle. Možno sa bude chcieť pripojiť k univerzitnému orchestru alebo hrať po večeroch pre svojich priateľov.
Ako sa človek s tvorivou dušou dostal k štúdiu biológie?
Nech som bol akýkoľvek, vždy som chcel pomáhať ľudstvu. Od malička sa zaujímam o biológiu a chémiu a medicína je pre mňa veľká veda, pretože človek nie je boh, ale ako lekár dokáže robiť divy a zachraňovať životy. Prostredníctvom sociálnych médií som sledoval množstvo chirurgov, biológov, veterinárov a vedeckých pokrokov. Cítim, že mojím osudom je pomáhať ľuďom a byť užitočný pre spoločnosť z vedeckého hľadiska.
Prečo si si ako krajinu pre štúdium vybral práve Slovensko? Čo ťa napokon odradilo od štúdia medicíny?
Vždy som chcel študovať v zahraničí. Po mnohých analýzach som si uvedomil, že Slovensko je ideálnym základom pre začiatok novej etapy. Nemám rád veľkomestá, takže Prešov sa mi zdal byť ideálnym mestom pre vyrovnaný študentský život, a tiež hlavným bodom, ktorý ovplyvnil môj výber krajiny, je znalosť slovenského jazyka obyvateľmi môjho mesta. Väčšina z nich ním hovorí plynule. Myslím, že to ovplyvnilo aj moju lásku k slovanským jazykom. Čo sa týka voľby povolania, som si vedomý, že by som neuspel na prijímacích skúškach z medicíny, a to z dôvodu nedostatočnej úrovne slovenského jazyka, keďže je potrebné poznať aj terminológiu a jej štúdium trvá niekoľko rokov. Ponúkli mi alternatívu, biológiu, a ja som sa nad ňou zamyslel a prijal ju.
V priebehu rozhovoru Yevhenii prezradil, že sa aktívne zaujíma o politiku. Z tohto pohľadu ho oslovuje aj Slovensko: demokracia a snaha o európsky rozvoj.
Ľutuješ teraz svoje rozhodnutie?
Svoju voľbu ani trochu neľutujem. Skutočne dobrá alternatíva k medicíne, ale je veľmi ťažké sa ju naučiť, pretože je v inom jazyku.
Ako na tvoje rozhodnutie reagovali tvoji blízki?
Na Eugenovej tvári sa pri tejto otázke objavil smútok, ale rýchlo sa vzchopil a odpovedal.
Všetci ma od toho odhovárali. Prekladateľ, novinár, manažér – tak ma videli, ale ja som sa v tom nevidel, iba v mediálnej oblasti – to bola moja druhá možnosť, ak by prvá nevyšla. Rodičia chceli, aby som študoval v Nemecku, Maďarsku, ale mňa to tam nelákalo a tie jazyky nemám rád.
Yevhenii sa občas zaujíma o rétorické zručnosti, aktívny tanec a popový štýl. Jeho priatelia tvrdia, že by sa mu lepšie darilo v oblasti médií.
Podarilo sa ti nájsť spoločnú reč so Slovákmi?
Slováci sú tolerantní ľudia, ktorí rešpektujú mnohé národnosti a predovšetkým nás, Ukrajincov. Nikdy som sa nestretol s ľuďmi, ktorí by ma diskriminovali. Spriatelil som sa so svojimi kolegami. Sú veľmi veľkodušní – často nám pomáhajú. Niekedy, keď máme čas, verte mi, málokedy ho máme, ideme spolu do kaviarne, aby sme sa porozprávali.
Ako vyzerá všedný deň študenta biológie?
Zobúdzam sa s myšlienkou: čo tu robím? Vždy sa snažím takpovediac spamätať a dať sa dokopy. Takmer každý deň niečo robíme v laboratóriách, takže so sebou nosím rôzne nástroje, gumené rukavice a laboratórny plášť. Vrátnici si už zapamätali moju nezvyčajnú podobu a púšťajú ma do internátu bez akejkoľvek legitimácie. Dokonca aj večer, keď už má byť po všetkom, nejdem spať, ale učím sa ďalej. Ako nočné zviera, cez deň odpočíva, večer pracuje.
Yevhenii si v rámci štúdia musí osvojiť aj latinčinu a sa ju učí na chodbe internátu (študovňa na novom internáte nie je funkčná), pričom sa často stretáva s nepochopením okolia. Okoloidúci, ktorí počujú jeho aktívne výkriky v latinčine, občas vnímajú Yevhena ako okultistu a vyhýbajú sa mu.
Aké sú tvoje plány na najbližšie roky? Máš sa v úmysle po skončení štúdia vrátiť do svojej krajiny?
Najprv sa musím adaptovať. Určite tu zostanem na leto, možno budem pracovať. V priebehu rokov chcem vyskúšať program Erasmus. Atmosféra, ktorá tu vládne, ma inšpiruje k ďalšiemu rozvoju. Chcem si prehĺbiť svoje znalosti anglického jazyka. Uvažoval som o magisterskom štúdiu v inej krajine. Rozmýšľam aj nad tým, že by som si urobil druhý titul z medicíny.
Yevhenii Klevets patrí k ľuďom, ktorí dokážu viesť rozhovor takmer na akúkoľvek tému, ale aj k optimistom, ktorí sa snažia priniesť do tohto pochmúrneho sveta len to najlepšie. Zamyslite sa nad tým, kto je práve teraz okolo vás? Možno si ani neuvedomujete, že okoloidúci ľudia môžu byť skutoční géniovia, priateľskí a odhodlaní na veľké veci.
Autor: Olha Khutorna
Foto: Maksym Rudnytskyi
Komentovať