Kultúra Literatúra

Stavba z literatúry, priestor z času: Sedem rokov Petra Stamma v Prešove

Literárny večer v divadelnej sále Violy (foto: Ján Gavura)

Uvoľnenie protiepidemických opatrení je v kultúre zreteľné takpovediac na prvý pohľad: hľadiská sa zapĺňajú už aj bez povinne vynechávaných sedadiel a inak to nebolo ani v utorok 15. marca 2022 v divadelnej sále Violy. Účastníci literárneho večera v tomto obľúbenom prešovskom podniku však opätovné ožívanie kultúry neokúsili len na vlastné oči, ale aj uši: z divadelného javiska totiž znela nemčina. Keďže je opäť možné cestovať, pozvanie na východ Slovenska prijal švajčiarsky spisovateľ Peter Stamm.

Čitateľom, ktorí v knižniciach či kníhkupectvách neobchádzajú poličku s prekladovou literatúrou, toto meno nie je neznáme. Už v roku 2006 totiž Petrovi Stammovi v slovenčine vyšiel román Agnes, o štyri roky neskôr novela Približná krajina, v roku 2015 román V deň ako tento a vlani v edícii ART MATTERS vydavateľstva FACE pribudla ďalšia próza s názvom Sedem rokov, ktorej bol venovaný literárny večer vo Viole. Autorom všetkých týchto prekladov – vrátane prekladov dvoch kníh pre deti – je germanista Ján Jambor, ktorý pôsobí na Inštitúte germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

V roku 1998 vyšiel Stammov debutový román Agnes, ktorý ma veľmi zaujal. O sedem rokov neskôr som bol na polročnom štipendijnom pobyte vo švajčiarskom Zugu, v rámci ktorého som preložil toto dielo. Bol to môj prvý knižný preklad – chcel som preložiť text, ktorý by zaujal súčasného človeka, aj mladého. V tom období som odovzdal aj dizertačnú prácu o Friedrichovi Dürrenmattovi a hľadal som autora, ktorému by som sa mohol dlhodobejšie venovať aj ako vedec a pedagóg. Som rád, že som ho v Petrovi Stammovi našiel,“ priblížil prekladateľ svoju cestu k spolupráci so švajčiarskym spisovateľom.

O tom, že si prezentovaná kniha už našla svojich čitateľov, respektíve vzbudila ich pozornosť, svedčila nielen početnosť publika, ale aj jeho pestrosť. Nielen rodová či veková, ale aj jazyková: keďže hosť večera okrem materinskej nemčiny hovorí aj po francúzsky a anglicky, diskusia ku knihe plynule prechádzala z jazyka do jazyka a mala podobne kozmopolitný charakter ako dielo, o ktorom sa hovorilo. Dej Siedmich rokov sa totiž odohráva vo viacerých krajinách a samotní protagonisti reprezentujú rôzne akcenty strednej Európy.

Autor za ústrednú otázku svojej knihy považuje to, aký je vzťah lásky a moci, ako je možné (nechať sa) manipulovať či kontrolovať citom. Atraktívnu, no zároveň azda nevyčerpateľnú tému Peter Stamm spracoval na základe inšpirácie Witoldom Gombrowiczom, ale aj biblickým príbehom o Jakubovi. V románe Sedem rokov zohráva dôležitú úlohu architektúra, ktorá netvorí len prostredie a pozadie deja, ale prestupuje a odráža aj samotné postavy. Nie je teda prekvapením, že Peter Stamm zadefinoval ako jednu z čŕt svojej poetiky vnímanie času ako priestoru, v ktorom sa možno pohybovať, s ktorým možno byť vo fyzickom kontakte.

Keďže Stammov štýl je v mnohom veľmi podobný ako štýl v predchádzajúcich troch románoch autora, ktoré som preložil, mohlo by sa zdať, že moja práca bola teraz jednoduchšia. Opak je pravdou – pomerne často som sa pozeral aj do starších diel autora a do vlastných prekladateľských riešení, aby som zachoval autorov minimalistický prístup k jazyku. V románe Sedem rokov hrajú dôležitú úlohu teória a dejiny architektúry, ako aj práca súčasného architekta – bolo potrebné konzultovať s odbornou literatúrou, ale aj s architektom, konkrétne Jozefom Spáčilom. Som veľmi vďačný, že mi pripomienkoval rukopis prekladu,“ okomentoval špecifiká románu a práce na jeho preklade Ján Jambor.

Publikum zaujímalo nielen spoznávanie architektonických reálií deja a ich predlôh v skutočnom svete, ale aj proces písania knihy, rozhodnutia týkajúce sa postáv či spolupráca s prekladateľom. Tú spisovateľ vyzdvihol ako veľmi dobrú a ocenil partnerský dialóg, ktorý s Jánom Jamborom pri príprave slovenských vydaní svojich kníh viedol. Prekladateľ jeho slová potvrdil: „Peter Stamm je autor, ktorý sa nebráni spolupráci s prekladateľmi, naopak – víta ju. A ja som zas prekladateľ, ktorý – ak túto možnosť má – tak s autorom originálu rád vstúpi do tvorivého dialógu. Aj v prípade tohto románu bola spolupráca s týmto autorom veľmi prínosná. Odpovede na otázky, ktoré som mu adresoval mailom, prekladu určite pomohli.

Na záver večera si čitatelia nenechali ujsť príležitosť na pár osobných slov s autorom a získanie jeho podpisu do knihy. Rozhovor Petra Stamma s Jánom Jamborom z nemčiny prekladala Lenka Poľaková a o sprievodný recitál sa postarala Soňa Pariláková.

Martin Makara

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *