17. november je jedným z najvýznamnejších dní našej spoločnosti. Štátny sviatok, pamätný deň Slovenska, Medzinárodný deň študentstva, začiatok Nežnej revolúcie a boja za slobodu a demokraciu.
V posledných rokoch sa o tejto udalosti hovorí čoraz viac, najmä po jej 30. výročí. Mali sme šťastie. Získali sme slobodu, demokraciu a právo rozprávať bez toho, aby sme sa báli, čo povieme a pred kým to povieme. Keď v kalendári opäť príde ten deň, 17. november, každý si predstaví a spomenie na niečo iné. Určite to však budú udalosti späté práve s Nežnou revolúciou. Poznáte jej najznámejšie symboly?
Štrnganie kľúčov
Asi najvýraznejší znak Nežnej revolúcie v 89tom. Ľudia sa vtedy zhromažďovali na námestiach a svoju nespokojnosť s režimom demonštrovali práve štrnganím. Znamenalo to, že komunistickej vláde už odzvonilo.
VPN alebo Verejnosť proti násiliu
Verejnosť proti násiliu bolo založené ako politické hnutie, ktoré predstavovalo revolučnú silu. Na jeho čele stáli Ján Budaj, Milan Kňažko, Fedor Gál, Martin Bútora, Eugen Gindl, Ladislav Snopko, Mária Filková a ďalšie osobnosti. Karol Rosmány dokonca vytvoril logo, ktoré reprezentovalo hnutie a jeho hlavnú podstatu. Stalo sa ním červeno-modré písmeno V. Symbolizovalo vrchol odporu, ktorý ľudia prejavili voči režimu.
Budajka
Úplne bežná čierno-biela čiapka, ktorá sa vyrábala ako súčasť pracovného odevu. Až do chvíle, keď s ňou na pódiu vystúpil Ján Budaj, jedna z popredných osobností revolúcie. Nosili ju aj mnohí disidenti (odporcovia režimu), ktorým štátna moc neumožňovala vykonávať kvalifikovanú prácu.
Gesto víťazstva
Víťazné véčko sa do povedomia ľudí dostalo v období druhej svetovej vojny, keď ho spopularizoval britský premiér Winston Churchill. Písmeno V ako Victory sa stalo symbolom hnutia odporu voči nacizmu po celej Európe. Ujalo sa aj počas Zamatovej revolúcie.
Utvorte koridor!
Týmito dvoma slovami žiadal Milan Kňažko tisíce demonštrantov, aby uvoľnili miesto prichádzajúcej sanitke. Ľudia okamžite reagovali. Dali tým najavo solidaritu a úprimnú ľudskú spolupatričnosť. Aj napriek tomu, že všade vládla atmosféra demonštrácií.
Bielo-modro-červená stužka
Tú bolo možné vidieť pripnutú (nielen) na oblečení demonštrantov, neštrajkujúcich pracujúcich a napokon aj ich detí. Trikolóra sa stala symbolom vlastenectva a vyjadrovala postoj odkazu revolúcie. Ak ľudia nemali k dispozícii látku, na výrobu stužky použili papier a farbičkami si nakreslili pruhy.
Revolučné heslá
„Nie sme ako oni!“. „Nad Tatrou sa blýska.“ „V jednote je sila.“ „Nechceme násilie.“ Azda najznámejšie odkazy, ktoré zneli na námestiach. Samozrejme, 17. november bol plný metaforických piesní a výstižných citátov.
Pieseň „Sľúbili sme si lásku“
Autorom tejto neoficiálnej hymny Zamatovej revolúcie je fotograf, folkový spevák a disident Ivan Hoffman. Ľudia si ju spievali dokonca aj na demonštráciách, na ktorých sa osobne nezúčastnil. Pieseň sa do povedomia spoločnosti postupne šírila letákmi. Tie končili v školách, závodoch alebo ich rozdávali študenti na uliciach. Okrem tejto piesne na námestiach tiež odzneli skladby ako Modlitba pre Martu v podaní Marty Kubišovej, Pravda víťazí od skupiny Tublatanka alebo ľudová pieseň Ach synku, synku.
Nebolo to až tak dávno, čo sme ako spoločnosť chytili život do vlastných rúk. Každý si na to pamätá. Možno aj vďaka štrnganiu, budajke, piesňam alebo vlastnému príbehu. Ďakujeme všetkým, ktorí sa nebáli a vybojovali nám slobodu!
Komentovať