Quentin Tarantino svoj najnovší projekt predstavil štyri roky po svojom filme Divoký Django. Snímok The Hateful Eight dorazil do kín začiatkom januára a tento termín sa dá považovať za šťastný, keďže pôvodne sa malo natáčanie filmu odložiť pre únik niekoľkých stránok scenára na verejnosť. Našťastie sa do natáčania Tarantino nakoniec pustil. Čo všetko nám Quentin Tarantino vo svojom poslednom kúsku naservíroval a ako to chutí?
Najskôr pár slov o príbehu: skupinu ôsmich ľudí zaženie snehová búrka, zúriaca v kopcoch amerického štátu Wyoming, do zrubu, ktorý sa nachádza na ich ceste do mesta Red Rock. Každý z osmičky tam mieri s určitými zámermi, ktoré si navzájom odporujú. Čo môže vzísť z takéhoto náhodného stretnutia?
Ako je z Tarantinových filmov známe, z takýchto stretnutí sa vyvinie mnoho skvelých dialógov rozvíjajúcich jednoduché témy a úvahy na dlhé minúty, ktorých podanie z úst charizmatických hercov nedovolí zívať. Scenár je natoľko bohatý na dialógy a repliky, že vo filme sa nachádza len málo chvíľ ticha.
Tí z vás, ktorí Tarantinovu tvorbu poznáte, dobre viete, že ako aj v minulých Tarantinových dielach nás aj tu čaká mnoho krvi. Tento prvok je stálou súčasťou Tarantinových filmov. Avšak v tomto filme mnoho krvi nemalo žiaden veľký efekt. Zatiaľ čo v iných Tarantinových filmoch bolo krviprelievanie podávané v akčnejších situáciách, v The Hateful Eight to až také akčné nie je a litre krvi sú v tomto filme podané akoby len preto, lebo je to charakteristický prvok Tarantinovej tvorby.
Udalosti sprevádzajúce osmičku sa odohrávajú v zasnežených kopcoch Wyomingu, avšak tie sú zobrazované len do chvíle, kým za sebou osmička zaklincuje dvere zrubu. No aj v tých momentoch odohrávajúcich sa vo Wyomingskej divočine si pohľad na zasneženú prírodu dosť užijeme.
Teraz niečo k hereckému obsadeniu, ktoré je v tomto filme naozaj pestré. V štyroch prípadoch režisér stavil na skúsenosti zo svojich predchádzajúcich filmov a obsadil hercov, ktorí sa uňho osvedčili. Samuel L. Jackson sa už objavil napríklad v Tarantinovom Divokom Djangovi alebo v Pulp Fiction, v žiadnom z týchto filmov nesklamal, to platí aj o The Hateful Eight. Tim Rothsa už štvrtýkrát objavil v Tarantinovom snímku a vždy si dokázal svoje herecké renomé obhájiť, rovnako ako aj Michael Madsen, ktorý u Tarantina zažiaril najmä v Kill Bill. Walton Goggins sa objavil už v Divokom Djangovi, avšak len vo vedľajšej nevýraznej role. Tu má jednu z hlavných rolí a táto pozícia mu v The Hateful Eight vynikajúco „zapasovala“. Nováčik v Tarantinovej tvorbe Kurt Russell ukázal v tomto filme svoj úplne nový charakter a do „osmičky“ vstúpil s elánom a vášňou dať do roly čo najviac zo svojho hereckého talentu, čo sa mu aj podarilo. Jennifer Jason Leigh je predstaviteľkou jednej z mála ženských postáv, ktoré vo filme sú, a právom sa o jej úžasnom hereckom talente rozpráva v rôznych médiách, v The Hateful Eight naozaj žiarila. Bruce Dern a Demian Bichir zastávajú v osmičke menej výrazné pozície, ale určite nie horšie oproti ostatným a úžasným výberom bol pre tento film aj Channing Tatum. Aj v The Hateful Eight sa potvrdilo, že Tarantino má na herecké talenty skvelý čuch.
Dejová línia je opätovne ako v iných Tarantinových filmoch na lepšie orientovanie sa v príbehu rozdelená na kapitoly. Každá kapitola už svojím názvom upozorňuje na jej nasledovný vývoj a zopár z nich umožňuje retrospektívne vidieť príbeh z pohľadu viacerých postáv. Týmto spôsobom Tarantino u diváka zvyšuje empatiu s jednotlivými postavami, zároveň diváka núti nazerať na postavy bez predsudkov. Vďaka tomuto spôsobu podania príbehu sa divák môže pri sledovaní filmu zahrať na detektíva.
Je dobré, že je v The Hateful Eight umožnený pohľad na postavy zblízka, a to v prípade kladných, aj záporných, no myslím, že z tohto dôvodu môže byť koniec filmu rozporuplný. Vďaka tomu, že si divák môže podľa Tarantinovho vykreslenia postáv vybrať tie, ktorým bude fandiť, sa stáva koniec filmu rozporuplným. V The Hateful Eight je zložité vybrať si, kto je vlastne „ten dobrý“ a kto „ten zlý“. Niekto môže mať rád kladné postavy, niekto zase záporné.
Film predstavuje klasickú Tarantinovu tvorbu, ktorá nám dá všetko, čo od tohto režiséra očakávame, aj napriek tomu, že vyústenie príbehu už nie je také epické, ako to bolo v predchádzajúcich Tarantinových filmoch. Quentin Tarantino však nevyzerá, že by mal v úmysle s filmovaním skončiť, a tak sa môžeme tešiť na jeho ďalšie výtvory a dúfať, že prinesie do sveta filmu niečo, čo sa vryje ľudom do pamäti a možno aj zatieni jeho doterajšie výtvory.
Komentovať