V stredu 26. októbra 2022 sa v centrálnej študovni Univerzitnej knižnice PU konala beseda s prekladateľkou Martinou Ivanovou a textovou editorkou Inge Hrubaničovou. Študentom predstavili novú knižnú publikáciu s názvom Lekcie majstrov od George Steinera. Okrem diskusie si študenti mohli vypočuť scénické čítanie úryvkov z rozličných pasáží knihy.
„Preklad textu si vyžaduje schopnosť medzijazykového myslenia, citlivé odmeriavanie ako na lekárnických vážkach, keďže sa na jednej strane usilujete zachovať čo najviac typických čŕt pôvodného autorského štýlu, ale zároveň chcete urobiť taký preklad, aby slovenský čitateľ text nevnímal ako cudzorodý. Potrebujete poznať nielen text, ktorý prekladáte, ale aj komplexné autorovo dielo, ako i širší kultúrny kontext, v ktorom vznikalo,“ povedala o procese prekladu Martina Ivanová, profesorka pre vedný odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Od roku 2018 pôsobí tiež v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV.
Kniha francúzsko-amerického literárneho teoretika a spisovateľa Georgea Steinera sa zaoberá vzťahom majstrov a ich žiakov v kultúrnych dejinách západnej európskej civilizácie od antiky po súčasnosť. Po diele Smrť tragédie (2011) ide o druhý preklad autorovho diela do slovenčiny. George Steiner bol nielen odborníkom v oblasti literárnej vedy, filológie, filozofie a komparatistiky, ale má za sebou aj dlhoročné pôsobenie na pozícii vysokoškolského profesora na prestížnych univerzitách (Harvard, Oxford, Cambridge, Ženeva). Téma besedy tak bola na akademickej pôde nanajvýš aktuálna a aj z tohto dôvodu sa prezentácia tešila početnej prítomnosti pedagógov.
V Lekciách majstrov sa vzťah medzi učiteľmi a žiakmi ilustruje na celom rade historických postáv, akými boli napríklad Sokrates a Alkibiadés, Ježiš a Judáš, Dante a Vergílius, Faust a Wagner, Heidegger a H. Arendtová a iní. Samotnú prekladateľku knihy najviac zaujal príbeh francúzskeho filozofa a učiteľa Alaina (vlastným menom Émile-Auguste Chartier). „V jeho životopise je zaujímavý moment. Alain odmietol učiť na Sorbonne a dal prednosť francúzskemu lýceu, pretože stredoškolské vzdelávanie považoval za dôležitejšie. Jeho vzťahy so žiakmi charakterizovala zdržanlivosť a zároveň vrúcna dôvernosť. Alainov prístup k učeniu pre mňa predstavuje príťažlivý vzor a zároveň výzvu hľadať v mojom vlastnom učiteľskom pôsobení ideálnu podobu vzťahu k študentom, pohybujúc sa medzi profesionálnosťou a otvorenosťou, blízkosťou ako prirodzenými súčasťami nášho vzťahu, “ povedala Martina Ivanová.
Kniha sa začala prekladať ešte pred pandémiou a práca na preklade vrátane jazykovej redakcie a prípravy do tlače trvala tri roky. „Našou prvotnou ideou bolo vydať text vlastným nákladom pod kuratelou textovej editorky Inge Hrubaničovej, neskôr sme oslovili vydavateľstvo Artforum, ktoré bolo ochotné knihu vydať,“ prezradila Martina Ivanová. Na rozdiel od prekladov v iných jazykoch je súčasťou slovenského vydania aj poznámkový aparát, v ktorom sa nachádzajú odkazy na použité slovenské preklady, údaje o osobnostiach spomínaných v diele, ako aj ďalšie informácie oboznamujúce čitateľa s kontextom analyzovaných tém.
Debatu viedli Marta Součková a Martin Makara z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. V prvom bloku sa diskusia pod moderátorskou taktovkou M. Součkovej zameriavala najmä na otázky týkajúce sa samotného autora a okolností vzniku diela, v druhom bloku, ktorý moderátorsky viedol M. Makara, sa pozornosť sústredila na problémy súvisiace s procesom prekladu. Súčasťou besedy bolo aj scénické čítanie editorky Inge Hrubaničovej a herca Vlada Zboroňa, ktorí sú významnými osobnosťami slovenskej alternatívnej divadelnej a filmovej scény. V úvodnom vstupe sa mohli poslucháči oboznámiť s fragmentom prvej kapitoly Steinerovho textu, po ktorom nasledovala krátka dramatizácia Aristofanovho textu Oblaky, zahŕňajúca dialóg Sokrata a Strepsiadesa. Umelecká vsuvka „dala do pozoru“ celú miestnosť a príjemne ozvláštnila celkový chod besedy. V druhom vstupe si návštevníci prezentácie mohli vypočuť úryvok z tretej kapitoly Lekcií majstrov o peripetiách vzťahu medzi E. Husserlom a M. Heideggerom. V poslednom vstupe zasa zaznel fragment z Ionescovho diela Lekcia, obsahujúci groteskný dialóg medzi profesorom a žiačkou, ktorý svojou absurdnou a tragickomickou tonalitou príhodne diskusiu uzavrel. Po tomto poslednom scénickom čítaní ostal ešte priestor na otázky publika.
Napriek faktu, že G. Steiner bol primárne literárnym teoretikom a filológom, je kniha svojím beletristickým štýlom schopná zaujať aj širšie publikum. Dielo, ktoré na prvý pohľad môže vyzerať ako súbor literárnovedných a filozofických interpretácií a výkladov, spracúva mnoho tém a príbehov, prostredníctvom ktorých môže čitateľ nahliadnuť do rôznorodých ľudských osudov. „Čitateľ nájde v knihe pasáže o trénerovi amerického futbalu, ako aj o učiteľskom pôsobení známej hudobníčky, o antických filozofoch, ale aj o súčasných amerických spisovateľoch. Materiál knihy je veľmi rôznorodý, dielo teda nie je určené len výhradne záujemcom o literatúru, filológiu či filozofiu. Osobnosti, ktoré poznáme možno len povrchne zo stredoškolskej výučby, sa v Steinerovom rozprávaní stávajú pre nás živými a dôverne známymi,“ konštatovala Martina Ivanová. Kniha Lekcie majstrov tak nepatrí len do úzkej žánrovej škatuľky pre špecifickú skupinu čitateľov. Veď skúsenosť so vzťahom medzi učiteľmi a žiakmi má každý z nás. Beseda tak ponúkla zaujímavý knižný tip pre každého milovníka literatúry.
Autori: Martin Bujňák, Viktória Nováková
Foto: Aryna Kniazeva
Komentovať