Bola nedeľa 30. októbra 1938. Halloweensky večer. Státisíce Američanov sa namiesto osláv jedného z ich najobľúbenejších sviatkov rozhodli pre strávenie večera počúvaním rádia CBS. Krátko na to sa začal ošiaľ. Ľudia zaútočili na obchody a skupovali, čo uniesli, začali sa zamykať vo svojich domovoch alebo utekať do lesov. To všetko sprevádzala panika šíriaca sa ako mor a strach prenikajúci ľudom až na dreň. Čo spôsobilo, že masy ľudí po celých Spojených štátoch prepadli takejto hystérii?
Za jeden z najväčších hoaxov a falošných poplachov v histórii je zodpovedný v tom čase 23-ročný Orson Welles, režisér, herec, scenárista, rozhlasový moderátor a v nasledujúcich rokoch aj úspešný filmový režisér. Občanov Spojených štátov vydesil rozhlasovou adaptáciou sci-fi románu Vojna svetov, ktorú napísal Herbert George Wells. Román hovorí o útoku mimozemšťanov z Marsu na planétu Zem.
Scenár k rozhlasovej hre napísal Howard E. Koch (čo sa mu podarilo za jediný týždeň) a Welles celú hru moderoval vo forme spravodajstva. Pre čo najrealistickejšie stvárnenie hry boli do vysielania pridávané aj zvukové efekty približujúce poslucháčom zvuky z fiktívnych miest výskytu mimozemšťanov. Welles so zvyškom redakcie ani prinajmenšom nemohli tušiť, aký šialený reťazec udalostí tým odštartujú.
Relácia bola zasadená do hudobného vysielania, ktoré bolo prerušované Wellesovými fiktívnymi spravodajskými vstupmi súvisiacimi s mimozemským útokom. Už hneď na začiatku vysielania boli poslucháči upozornení, že nadchádzajúce vysielanie je len dielom fikcie a bola spomenutá aj predloha hry a jej autor. Tí šťastnejší, ktorí počúvali od začiatku, sa následnej panike vyhli, no mnohí preladili na CBS neskôr. Prvou správou vypustenou do éteru bola explózia plynu na Marse, zistená istým profesorom. Na interview bol prizvaný profesor z Princetonskej univerzity Richard Pierson, ktorý sa vyznačoval odmietaním špekulácií o živote na Marse. Nasledovalo ohlásenie, že v blízkosti mesta Princeton v New Jersey dopadol meteorit, ktorý usmrtil asi 1500 ľudí. Neskôr Welles dodal nové zistenie, podľa ktorého nejde o meteorit, ale o akýsi kovový predmet. Po chvíli vyslal informáciu o tom, že z kovového predmetu vystúpili mimozemské bytosti vyzbrojené laserovými zbraňami. Welles sa snažil hru čo najviac precítiť, a tak poslucháči ľahko uverili jeho slovám o tom, že mimozemšťanov nemôže poraziť ani armáda a že mnoho ľudí umiera.
Wellesova hra bola vysielaná v období, počas ktorého žil svet v strachu z hrozieb blížiacej sa vojny, čo efekt jeho vysielania len umocnilo. Ešte počas priebehu rozhlasovej hry vybiehali ľudia po celých Spojených štátoch do ulíc s tvárami zabalenými do uterákov na ochranu pred mimozemským plynom, hrnuli sa do nemocníc upokojiť svoj strach a hysterické záchvaty, kupovali na prežitie mnohé zbytočnosti a pred hrozbou sa zatvárali v pivniciach a v rôznych iných krytoch. Mnohí volali na políciu, ktorá to taktiež nemala v ten večer ľahké. Policajti behali po uliciach a zo všetkých síl sa snažili upokojovať vyplašený dav. Médiá taktiež prijali nespočetné množstvo telefonátov. Vydesení boli aj ľudia, ktorí rozhlasovú hru ani nepočúvali. Výkriky a burácajúce davy na uliciach v nich dokázali vzbudiť rovnaký strach a ošiaľ, aký zažívali poslucháči veriaci hre. Skupina z Princetonskej univerzity dokonca zorganizovala výpravu na miesto pristátia mimozemšťanov. Na viacerých miestach došlo aj ku krádežiam a rabovaniu. Odhaduje sa, že masovej hystérii podľahlo približne 1,7 milióna ľudí, najviac v oblasti New Jersey a New Yorku.
Vysielanie s takou silnou a vášnivou odozvou poslucháčov, samozrejme, nezostalo bez následkov. Welles čelil desiatkam žalôb a súdnemu procesu. Nakoniec boli všetky vyhodnotené ako neopodstatnené a Welles z nich vyšiel bez ujmy. Poškodené však bolo meno rádia, a to hlavne zo strany iných médií. Noviny kritizovali rozhlasové vysielanie a označovali ho ako nespoľahlivé. Zahraničné médiá na základe následkov vysielania Vojny svetov poukazovali na úroveň inteligencie amerických obyvateľov. K situácii sa vyjadril aj Adolf Hitler, ktorý ju okomentoval ako „korupciu a úpadok demokracie“. Wellesova hra vzbudila v obyvateľoch Spojených štátov takú silnú nedôveru v rozhlas, že mnohí neuverili správe zo 7. decembra 1941 o útoku Japoncov na Pearl Harbor.
Orson Welles vyviazol z celej situácie ako víťaz a okrem kritiky sa tešil z nejednej pochvaly. V nasledujúcich rokoch zožal mnohé úspechy v kinematografii, ako herec aj režisér, a jedno z jeho najvýznamnejších diel v tejto oblasti je napríklad film Občan Kane z roku 1941. Vysielanie rozhlasovej hry Vojna Svetov je dnes vnímané ako vydarený fór a zároveň sa používa ako príklad sily masmédií v súvislosti s ovplyvňovaním verejnosti.
Komentovať