Všetci ľudia sú si rovní

Socialistické doktríny predkladajú sociálnu rovnosť ako cieľ a ideál. Princíp rovnosti dopĺňa požiadavka skutočnej právnej a morálnej rovnosti, rovnosti intelektuálnych statkov a vedomostí (boj za všeobecne bezplatné vzdelávanie, slobodné školy, dostupnú vedu a literatúru). Takáto rovnosť by sa mala dosiahnuť prevodom výrobných prostriedkov do vlastníctva celej spoločnosti.

Tento výrok, ktorému chce každý veriť a ktorý chcú mnohí vyvrátiť, patrí jednému z najväčších anglických filozofov, Johnovi Lockovi (1632-1704). V roku 1679 Locke vydal svoje dielo s názvom Dve pojednania o vláde, v ktorom túto tézu zdôvodnil. Stúpenci tohto tvrdenia ho nakoniec premenili na heslo, pod ktorým sa konali masové protesty a revolúcie.

Každý človek si zaslúži, aby sa s ním zaobchádzalo s úctou, pretože v spoločnosti rovných nie je nikto váženejší ako ten najváženejší. Existuje však aj presvedčivejší argument, ktorý ateisti neprijímajú: všetci ľudia sú si pred Bohom rovní. Teda samotný spôsob života a základy náboženskej viery sú dôkazom toho, že ľudia sa skutočne rodia rovní. To vedie k ďalekosiahlym záverom:

1. Každý má rovnaké práva ako ostatní, nemôže byť obmedzovaný zákonom a je chránený štátom na rovnakej úrovni ako ostatní občania.
2. Každý má právo využívať civilizačné výhody, ktoré si môžu dovoliť ostatní členovia spoločnosti.
3. Ľudia si musia byť majetkovo rovní. Nikto nemôže vlastniť viac ako ostatní, pretože by to znamenalo porušenie vlastníckych práv. Je potrebné, aby štát udržiaval spravodlivé a rovnomerné rozdelenie hmotného bohatstva.
4. Všetci ľudia by mali pracovať rovnako, samozrejme, okrem zdravotne znevýhodnených a starších ľudí. Nikto by nemal byť závislý na iných a žiť na ich úkor.
5. Úplná rovnosť v spoločnosti znamená žiadne tituly, hodnosti, postavenia atď. Nikto nemôže stáť nad ostatnými ľuďmi.

Hoci musíme uznať platnosť Lockových slov, nemôžeme ignorovať skutočnosť, že argumentácia v prospech rovnosti, hoci vychádza zo správnych predpokladov, vedie k nesprávnym záverom. Ľudia si nemôžu byť rovní. Rodíme sa s rôznymi farbami očí, vlasov a pokožky. Máme rôzne hlasy a rôzne temperamenty. Napokon, žijeme v rôznych prírodných prostrediach, a preto sa geografická poloha, podnebie a zdroje, ktoré máme k dispozícii, automaticky odrážajú na osobnosti každého z nás. V iných oblastiach sú ľudia veľmi odlišní.

Chaos vypukne, keď všetci dostanú rovnaký plat. S dobrými a pracovitými zamestnancami sa bude zaobchádzať rovnako ako s absentérmi a lenivejšími zamestnancami. Zároveň aj rovnako usilovní zamestnanci majú rôzne vrodené schopnosti, a preto si nemôžu byť rovní, najlepší musí nevyhnutne dostať vyššiu odmenu. Hneď sa však vynára nová otázka: ako sa teda rovnosť prejavuje? Odpoveď typu „rovní v nerovnosti“ znie ako oxymoron. Správna odpoveď je známa len čiastočne:

1. Rovnosť je o rešpekte. Každý si zaslúži rešpekt, aj keď nie je schopný prispieť spoločnosti. Zdravotne znevýhodnení, ľudia s mentálnym postihnutím a ďalší si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s ľudskými bytosťami.
2. Rovnosť znamená možnosť sebazdokonaľovania. Každý by mal mať možnosť študovať, objaviť svoje tajné talenty a zvládnuť remeslo, ktoré ho zaujíma. Je však na jednotlivcovi, aby preukázal svoje schopnosti a vedomosti a priniesol úžitok ostatným.
3. Rovnosť znamená aj právo na porozumenie, morálnu podporu a psychologickú pomoc. Každý z nás niekoľkokrát počas života pociťuje naliehavú potrebu psychologickej pomoci. Každý z nás potrebuje, aby ho aspoň raz niekto vypočul a každý z nás občas žiada iných o pochopenie.

Ak ľudia jednoducho opustia svoje staré miesta, aby zaujali nové, potom, ako vysvetľujú filozofi, sa nedostaví žiadny efekt. Uvoľnené miesta budú obsadené inými ľuďmi, ktorí sú tiež nespokojní so svojím osudom. Sťahovanie z jedného miesta na druhé nepovedie k pozitívnym zmenám, ale spôsobí len väčšie podráždenie odkázaných. Preto, aby sa zaviedla všeobecná rovnosť, je potrebné zničiť staré miesta a namiesto nich vytvoriť nové, kde si budú všetci rovní. Inými slovami, všetci musíme tvrdo pracovať, aby sme dosiahli skutočnú rovnosť. Locke povedal: “Všetci ľudia sú si rovní”. Znie to kontroverzne. Ale možno by sme jeho slová mali chápať tak, že všetci ľudia sa narodili, aby sa stali rovnými.