Rubrika Zoznámte sa pokračuje a Unipo Press vám tentokrát prináša článok o jednom z najúspešnejších hercov v histórii kinematografie. Marlon Brando, filmová legenda druhej polovice 20. storočia, sa do histórie zapísal vďaka mnohým úspechom a charakteristickej kontroverznej povahe, vďaka ktorej sa naňho len tak nezabudne.
Marlon Brando sa narodil 3. apríla 1924 v štáte Nebraska v Spojených štátoch amerických. Detstvo nemal práve najpokojnejšie, keďže obaja jeho rodičia boli alkoholici, čo Marlona traumatizovalo a ovplyvňovalo. Napriek alkoholizmu sa snažil mať čo najlepší vzťah zo svojou matkou, pracovníčkou v divadle (kde pomáhala v kariére slávnemu Henrymu Fondovi), ktorá uňho pestovala spolu s jeho sestrou lásku k divadlu. Mal dve sestry, s ktorými ho spájala rovnaká vášeň; umenie. Obe jeho sestry sa v dospelosti venovali rôznym umeleckým smerom.
Marlon bol problémové dieťa a jeho agresívne správanie sa veľmi ťažko krotilo doma aj v škole. Otec sa jeho nedisciplinovanosť snažil vyriešiť tým, že Marlona poslal na vojenskú akadémiu Shattuck Military Academy, kde on sám študoval. Marlon však školu pre zranenie kolena nedokončil. Šesť mesiacov pracoval ako robotník pri kladení drenážnych rúr, no ťahalo ho to čoraz viac k divadlu. Tak sa rozhodol vycestovať do New Yorku za svojimi sestrami a skúsiť šťastie ako herec.
Po príchode sa čerstvo dospelý Brando dostal do New School for Social Research, kde pod vedením Stella Adlera študoval aj Stanislavského metódu hrania. Debutu v divadle sa dočkal v roku 1944 na Broadwayi v hre Spomínam na mamu. Počas práce v divadle si Marlon osvojil psychoanalýzu postáv, ktoré stvárňoval, čo v ňom zotrvalo počas celej jeho kariéry.
Vo filme debutoval v roku 1950, a to hneď v hlavnej úlohe v dráme The Men. Rozbeh jeho filmovej kariéry prišiel veľmi rýchlo. Už v roku 1951 si zahral vo filme A Streetcar Named Desire. Rolu Stanleyho si v tomto filme zopakoval, prvýkrát sa k nej dostal už na Brodwayi a jeho stvárnenie agresívneho alkoholika mu prinieslo nomináciu na Oscara, pozitívne recenzie a otvorilo dvere k mnohým hollywoodskym projektom.
Chýr o jeho talente sa rýchlo rozniesol po celom svete a začal dostávať mnoho ponúk zo všetkých strán. Od roku 1951 do roku 1955 bol každý rok nominovaný na Oscara za najlepšie herecké výkony a v roku 1954 mu film On the Waterfront priniesol prvú sošku. Za celý život získal 8 nominácií na túto prestížnu cenu a uspel dvakrát. Počas svojej vyše polstoročnej filmovej kariéry sa objavil v mnohých snímkach, v ktorých exceloval. Medzi ne patria filmy The Chase (1966), Morituri (1965), Apocalypse Now (1979) alebo Last Tango in Paris (1972).
Najvýznamnejší úspech v Brandovej kariére prišiel v roku 1972. Vtedy režisér Francis Ford Coppola natočil adaptáciu románu Krstný otec a Marlonovi pripadla hlavná úloha, rola krstného otca. Stvárnenie dona newyorskej rodiny mu prinieslo druhého Oscara. Film Krstný otec patrí dodnes medzi najvýznamnejšie filmové klenoty a s ním aj Brandovo stvárnenie hlavnej postavy, na ktorej si naozaj dal záležať. Nezhody s režisérom však zapríčinili jeho neúčasť v pokračovaní Krstný otec II (1974).
Aj napriek tomu, že vďaka herectvu takpovediac „dobyl svet“, tešil sa z obrovskej slávy, prepychu, herectvo ho nenapĺňalo. Komplikovali to aj jeho rôzne problémy a prchká a agresívna povaha. Často sa s hercami a režisérmi hádal, provokoval ich, doberal si ich a nepočúval. Rád sa snažil presadzovať svoje pravidlá a ignoroval pokyny režisérov. Často sa snažil improvizovať a nedržal sa scenára.
Súkromný život mal veľmi bujarý. Nielenže vystriedal veľký počet partneriek, ale splodil aj mnoho detí, vďaka čomu mal komplikovanú finančnú situáciu. Účtoval si veľké honoráre, ktoré len sčasti nakoniec získal. Posledné roky života Brando prežil poväčšine v ústraní, nadmerne pribral a objavili sa uňho problémy s dýchaním a so srdcom. Zomrel v júli 2004 vo veku 80 rokov.
Aj keď si vďaka svojmu životnému štýlu vyslúžil pseudonym „bad boy“, bol známy aj vďaka svojim mnohým občianskym aktivitám. Bojoval za práva Afroameričanov. Bol vyslancom Detského fondu OSN. Prebrať Oscara za film Krstný otec poslal indiánsku aktivistku Sacheen Littlefeather, aby poukázal na túto utláčanú menšinu. Sacheen prišla na pódium s prejavom o právach indiánov a taktiež sa v Brandovom mene vyjadrila o nesúhlase so skresľovaním postáv indiánov vo filmoch.
Brando bol zdrojom inšpirácie pre ďalšie herecké generácie a jeho príklad nasledovali mnohí herci ako napríklad Johnny Depp alebo Robert De Niro. Spôsob práce na postavách a dôkladná znalosť rozličných hereckých metód jeho prácu pozdvihli a vďaka nej Marlon Brando patrí medzi najlepších hercov v histórii. Jeho herecké výkony sa stále používajú ako inšpirácia pre začínajúcich, ale aj skúsených hercov.
Aký film s Marlonom Brandom sa vám najviac páči? Napíšte nám túto informáciu do redakcie. 🙂
Komentovať