Nežná revolúcia je obdobie nie až takej dávnej histórie Slovákov, keď v krátkom čase došlo k pádu komunistického režimu. V Československu, v porovnaní s ostatnými komunistickými štátmi, došlo k zmene režimu naozaj rýchlo, ako hovoril britský spisovateľ Timothy Garton Ash: „V Poľsku to trvalo desať rokov. V Maďarsku desať mesiacov. Vo východnom Nemecku desať týždňov. V Československu to dokázali za desať dní.“
Po udalostiach 17. novembra, ku ktorým došlo na Národnej Triede v Prahe, sa študenti vysokých škôl rozhodli, že budú podporovať hnutie a pridali sa k nim aj herci divadiel, začali sa rušiť predstavenia. Počas ďalších dní sa sformovalo politické hnutie Občianske fórum v Česku a Verejnosť proti násiliu na Slovensku, ktoré združovali umelcov, vysokoškolákov, hercov, divadelníkov a ľudí kritizujúcich komunistický režim.
Verejnosť proti násiliu a podpora štrajkov divadelníkmi
Večer v nedeľu, 19. novembra, študenti vyšli na Mlynskú dolinu protestovať s vyhláseniami proti režimu a plagátmi. Podporili ich aj bratislavskí herci, ktorí namiesto odohrania predstavení v divadlách Astorka a Malá scéna išli spolu s divákmi na štrajk.
V ten istý deň sa v bratislavskej Umeleckej besede stretlo viac ako 400 intelektuálov a umelcov, ktorí chceli zmeny a žiadali dodržiavanie ľudských práv. Herec Milan Kňažko informoval o štrajku pražských divadiel a Ľubomír Longauer prečítal výzvu podporujúcu pražský štrajk. Toto stretnutie bolo podnetom založenia hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a už na ďalší deň Milan Kňažko, Ján Budaj, Peter Zajac a ďalší aktivisti prijali vyhlásenie, v ktorom odmietajú násilie v politickom, kultúrnom a verejnom živote a žiadajú o slobodu tlače a ďalšie slobody.
„V nedeľu ráno sme si telefonovali a stretli sme sa u mňa jedenásti. Deviati výtvarníci, spisovateľ a filmár. Zvolali sme na večer stretnutie do Umeleckej besedy. Hneď na druhý deň sme v malej sále divadla ustanovili Verejnosť proti násiliu,“ spomína Miroslav Cipár.
V priebehu ďalších dní sa ku štrajkom začali pripájať divadlá z celého Slovenska. Na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave VPN zorganizovali masovú demonštráciu, hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj, prezentovali výzvu VPN k občanom a Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie hercov Slovenského národného divadla. Vtedy na manifestáciu prišlo viac ako 100 tisíc ľudí, námestie bolo v napätí.
Už v sobotu, 25.11., VPN a Koordinačný výbor slovenských vysokoškolákov zverejnili 12 požiadaviek:
- Žiadame vytvoriť zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti.
- Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia.
- Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody.
- Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSS zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu.
- Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia.
- Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočne právny štát.
- Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.
- Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie.
- Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.
- Žiadame dôsledne demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti.
- Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie.
- Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe povolania a naplnení životnej dráhy.
O štyri dni neskôr sa v Slovenskom národnom divadle uskutočnilo manifestačné zhromaždenie, kde účastníci podpísali dohody medzi Občianskym fórom a Verejnosťou proti násiliu.
Hnutie sa stalo hlavnou protikomunistickou silou na Slovensku s prioritou slobodných volieb, ktoré sa uskutočnili v júni 1990.
6. decembra išiel z Bratislavy do Košíc mimoriadny Vlak nežnej revolúcie s tisíckou vysokoškolákov, umelcov, hercov a ďalších aktivistov.
Tak, ako je ľahšie zlomiť jeden prút, než zväzok prútov, isto len spolu môžeme dôjsť k nejakej zmene. Dôkazom toho je Nežná Revolúcia. Národ sa spojil, ľudia z rôznych sociálnych úrovní protestovali. Bez kultúrnej inteligencie by sa táto revolúcia uskutočniť nemohla. Práve táto vrstva ľudí sa cítila veľmi obmedzene, bez reálneho práva na sebavyjadrenie, to, o čom vlastne divadlo a všeobecne kultúra je. Musíme chrániť to, čo máme, a smerovať k lepšiemu, aby ďalšie generácie mohli byť tak isto hrdé na nás ako sme teraz hrdí na našich predkov.
Komentovať