Dvadsaťročná kapela Hrdza nehrdzavie. Vydali nový album a chystajú koncert v Prešove

Majú za sebou päť štúdiových albumov, stovky odohraných koncertov a veľké množstvo fanúšikov doma i v zahraničí. Prešovská kapela Hrdza prešla za dvadsať rokov svojej existencie mnohými zmenami, jedno jej však ostalo: obrovská charizma a neopakovateľný hudobný štýl vychádzajúci z ľudovej melodiky. S lídrom Slavomírom Gibartim sme sa porozprávali o ich novom albume Neskrotený, o úspešnom videoklipe, ale aj o živote v Prešove.

Najvýraznejšou novinkou kapely Hrdza je váš nový album. Aké sú vaše dojmy a ako na piesne reagujú fanúšikovia?

Myslím, že je to doposiaľ náš najlepší album po textovej, hudobnej i producentskej stránke. Aj keď sú piesne rozmanité, každá má svoju silu. Odozvy sú veľmi dobré, v predajnej sieti sa album predáva slušne a verím, že pôjdeme hore. Očakával by som však väčší záujem médií a aby nás púšťali aj slovenské rádiá.

Mám pocit, že hoci je kapela momentálne na výslní, sme stále skrytí. Bežný človek, ktorý pozerá komerčnú televíziu a počúva komerčné rádiá, sa o nás ani nedozvie. Skôr nás poznajú tí, ktorí navštevujú festivaly, vinobrania, jarmoky a podobne. Hoci sme veľmi vyťažení a hrávame často, hlavné médiá nás takpovediac ignorujú. Pritom je to hudba, ktorá by tam zapadla a ľuďom by sa mohla páčiť.

V okolitých krajinách, ako je Poľsko či Ukrajina, je to iné. Médiá nemajú problém zverejniť aj hudbu nášho charakteru. Napríklad štátna televízia v Poľsku nás pozvala zahrať do ich relácie. Možno to však ešte chvíľu potrvá a všimnú si nás aj slovenské médiá. Naša kapela má dvadsať rokov a prechádza určitým vývojom, získavame skúsenosti, prax, zlepšujeme sa. Ale ak si nás niekto zaškatuľkuje, tak si náš album možno ani nevypočuje, lebo si myslí, že nás už pozná. Snažíme sa prebiť pomyselnú bariéru a dostať sa do povedomia slovenských poslucháčov.

Aká bola cesta k tomuto novému albumu?

Album začal vznikať už od posledného štúdiového albumu, ktorý sme vydali v roku 2009. Uplynulo deväť rokov, kým tento album vznikol. Piesne aj texty píšem väčšinou ja a nikdy som neustal, stále sa to niekam posúvalo a vyvíjalo. Album sa nahrával posledné tri roky, najpodstatnejší bol však minulý rok 2018, vtedy sa urobila väčšina albumu. Piesne zreli do poslednej chvíle, v mnohých piesňach sme časom urobili zmeny. Myslím, že album vyzrel a lepšie ani nemohol dopadnúť.

Jednou z najvýraznejších piesní nového albumu je pieseň Štefan. Úspech žne aj vďaka videoklipu, ktorý má za dva mesiace vyše milión pozretí. Čo stojí za týmto úspechom a prečo ste sa rozhodli natočiť klip na Sliezskom dome?

Niekto by povedal, že je za tým osud, iný by povedal, že je to zhoda náhod. V podstate to bolo tak, že sme z albumu nevedeli vybrať pieseň, ktorá by mohla byť singlom a na ktorú by sme natočili video. Boli rôzne možnosti, ale aj tak sme sa nevedeli zhodnúť. Piesne som pustil pár ľuďom z hudobného biznisu a nakoniec som vybral pieseň Štefan. Náš scenárista a človek, ktorý stojí za klipom, Jaroslav „Jaris“ Vaľko, si vybral Sliezsky dom. Bolo to síce nákladné, ale nakoniec to skončilo dokonale. Našli sme skvelých tanečníkov – dobrovoľníkov a choreografku, všetci to robili vo svojom voľnom čase bez nároku na honorár. Klip sa natáčal dva dni, od rána do večera, bolo to dosť náročné. Ale dopadlo to fantasticky, tanečníci sú výborní a pesnička sa chytila.

A pritom je príbeh, ktorý sa vo videoklipe zobrazuje, veľmi jednoduchý. Čo je za tým, že sa ľuďom tak páči?

To jednoduché oslovuje zrejme najviac. Emócia piesne vychádza z našej východoeurópskej kultúry. Je až neuveriteľné, že má taký úspech. Po dvoch mesiacoch prekonal milión videní a sledovanosť neustále rastie. Už ho nepozerajú len Slováci, ale aj zahraničie. V komentároch píšu ľudia z celého sveta, že sa im to veľmi páči a posielajú pozdravy. Je to neskutočné a sme radi, že aj vďaka tomuto videoklipu robíme Slovensku dobrú reklamu.

Zdá sa, akoby Hrdza chytila nový dych najmä s príchodom poľskej speváčky Susanny Jara. Ako sa vaše cesty spojili a ako sa vám spolupracuje?

Susanna žije v Poľsku, ale pochádza z Ukrajiny. S Hrdzou spieva po slovensky a pár piesní po rusínsky. Spolupracuje sa nám fantasticky, lepšiu speváčku sme ani nemohli nájsť. Pred prvým koncertom na Slovensku sme mali obavy, ale bol to okamžite veľký úspech a Slováci ju zbožňujú. Kto ju vidí naživo a počuje jej spev, má zimomriavky. Má veľkú charizmu, je priam neuveriteľné, čo so svojím hlasom dokáže. Susanna je multiinštrumentalistka, okrem huslí hrá aj na violu, violončelo, kontrabas či klavír.

Ako prebiehajú prípravy na blížiaci sa koncert v Prešove? Na koho a na čo sa môžeme tešiť?

Na našom koncerte 28. februára budeme krstiť nový album, a preto budú účinkovať aj mnohí hostia, ktorí sa podieľali na tvorbe CD. Zahrá si s nami napríklad skvelý cimbalista moldavského pôvodu Mykhaylo Zakhariya, ale aj ďalší muzikanti hrajúci na rôzne iné nástroje ako fujaru, píšťalky, gajdy, koncovky. Naše koncerty sú nabité energiou a tešiť sa môžu všetci, ako dospelí, tak aj deti. Hráme od srdca a s láskou.

Prečo práve koncert a krst nového albumu v Prešove? Čo všetko spája Hrdzu s týmto mestom?

Keďže som lídrom kapely a rodeným Prešovčanom, kapela bola vždy prešovská. Aj prvá zostava kapely bola vyslovene prešovská. Postupom času pribúdali aj ďalší mimoprešovskí muzikanti. Kapela je však doteraz spojená s týmto mestom, preto práve tu bude 28. februára krst nového albumu. Tohto roku budeme oslavovať dvadsať rokov Hrdze a na jeseň bude menšia šnúra po Slovensku, preto je možné, že v Prešove zahráme ešte jeden koncert koncom roka.

Čo máš na Prešove najradšej a čo naopak považuješ za hodné vylepšenia?

Rodné mesto je láska. Mení sa to tu, myslím, že k lepšiemu. Určite by sa dala vylepšiť doprava, zlú situáciu a dopravné zápchy by určite zlepšil obchvat. Celkovo sa to však zlepšuje, Prešov je celkom živé mesto. Centrum pred pár rokmi vymieralo, ale mám dojem, že sa doň vrátil život. Minule mi dokonca jeden známy zo zahraničia, ktorý tu bol v lete, hovoril, že všetko tu bolo super, ale večer nemohol spať, lebo na Hlavnej bolo príliš rušno. 😊

Okrem pôsobenia v kapele Hrdza pracuješ ako prekladateľ a učiteľ anglického jazyka? Ako sa dá toto povolanie zladiť s koncertovaním, s nahrávaním?

Nerobím všetko na plný úväzok. Najviac sa venujem prekladom. Niekedy je náročné zladiť dohromady prácu a rodinu. Ako kapela najčastejšie hrávame počas víkendov od júna do septembra, inak sa to časovo dá celkom zvládnuť. Čas mi zaberá aj tvorba a písanie nových piesní, ale som na to zvyknutý, je to moja vášeň, žijem tak už roky.

Ako si spomínaš na svoje študentské vysokoškolské časy?

Spomínam si na to veľmi rád. Najprv som študoval na Technickej univerzite v Košiciach odbor tepelná energetika na Hutníckej fakulte, potom na Prešovskej univerzite anglistiku a amerikanistiku, čo bola vtedy ešte Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Na každú univerzitu mám veľmi pekné spomienky. Doteraz rád navštevujem Prešovskú univerzitu, dokonca sme tam aj párkrát hrali počas leta v rámci Prešovskej detskej univerzity.

Zdá sa, akoby si Hrdza práve prechádzala svojím najlepším obdobím. Vnímaš to tak aj ty?

Určite áno. Teším sa, že nás na Slovensku objavili aj obyčajní ľudia. Doteraz sme boli žánrovo zaradení skôr do alternatívnej scény, ktorá má svoj segment poslucháčov. Mali sme silnú základňu fanúšikov, ktorí s nami precestovali rôzne kúty Slovenska. Teraz sme si získali bežných ľudí, veľa hrávame na jarmokoch či obecných slávnostiach. Našli sme si cestu aj k poslucháčom, ktorí sú ovplyvňovaní komerciou a globalizáciou. Snažíme sa vytvárať niečo, čo je iné a čo sa líši od hlavného prúdu. Toto považujem v našej tvorbe za veľmi dôležitú vec.

Čo je podľa teba na vašej kapele výnimočné, čím sa najviac odlišujete od ostatných?

To by mali posúdiť hudobní publicisti alebo recenzenti. Ale podľa našich poslucháčov sú naše piesne a koncerty veľmi energické. V komentároch k piesni Štefan fanúšikovia píšu, že pri tej piesni sa nedá sedieť, že im to rozohráva žilky, ľudia to odporúčajú namiesto kofeínu a je jedno, či to napíše Poliak, Rus či Američan, platí to univerzálne. Myslím, že v našej hudbe je cítiť atmosféru, ktorá osloví každého. Kladieme dôraz aj na texty, aby to nebolo povrchné a prvoplánové. Dôležité sú aj aranžmány, harmónie, rytmus, snažíme sa tvoriť príjemný zvuk.

Hrdza vždy bola a stále je kapelou s folklórnymi i modernými prvkami. Myslíš, že váš úspech ovplyvňuje aj to, že folklór je dnes stále viac populárny?

Áno, všetko to nejako súvisí. V roku 2016 sme sa zúčastnili komerčnej súťaže Česko Slovensko má talent, čo nám tiež pomohlo. Väčší úspech však prišiel o rok neskôr, na jeseň v roku 2017, dvíhala sa sledovanosť na sociálnych sieťach a dopyt po našich koncertoch. Celý minulý rok 2018 to rástlo, ľudia sa o nás dozvedajú stále viac a viac. Určite to súvisí aj so záujmom Slovákov o folklór, ktorý oproti okolitým krajinám neustále rastie, možno aj vďaka relácii Zem spieva. Vidno to nielen v hudbe, ale aj v ľudových remeslách, v šatstve či v umení. Je veľmi pekné, že sa neopičíme po svetovom vývoji a po tom, čo je všade, ale snažíme sa držať svojich vlastných tradícií.

Čo plánuje Hrdza do budúcnosti? Čo vás čaká v najbližšom období?

Čaká nás toho veľmi veľa, plány sú veľké. K nášmu dvadsiatemu výročiu chystáme šnúru, chceli by sme urobiť aj výberový album, kde by boli špeciálne piesne. Mali by tam byť aj veci, ktoré neboli doteraz vydané. Pri tvorbe albumu Neskrotený vzniklo veľmi veľa nových piesní a materiálu, ktorý ešte nie je dokončený. Tohto roku by ste chceli začať nahrávať, a ak bude čas a šťastie, mohol by vyjsť budúci rok. A samozrejme, budeme mať sezónu plnú koncertov po celom Slovensku, tak si nás neváhajte prísť vypočuť aj v lete!

Frontmanovi Slavomírovi Gibartimu ďakujeme za príjemný rozhovor.

Koncert spojený s krstom albumu sa uskutoční vo štvrtok 28. februára 2018 o 19:00 v PKO Prešov. Informácie a predaj lístkov: www.pkopresov.sk.

Viac informácii o kapele Hrdza, ale aj možnosť zakúpenia ich nového albumu Neskrotený nájdete na webovej stránke www.hrdza.sk.