Kultúra Literatúra

Maja Lunde vás privedie k zisteniu, že koniec príbehu včiel je v ľudských rukách

Príbeh včiel poukazuje na nezameniteľnú potrebu včelárstva pre ľudstvo. (Foto: Petra Hartmannová)

Nórska autorka a milovníčka prírody Maja Lunde sa knihou Príbeh včiel pridáva k protagonistom záchrany zhoršujúcej sa klímy. Tri príbehy a tri dejové línie, ktoré sa v knihe prirodzene prepájajú, hovoria o ohrození včiel a včelárstva dotýkajúceho sa našej budúcnosti. Príbeh včiel, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovart, je prvou knihou tetralógie o životnom prostredí, na ktorej autorka pracuje.

Prenikavé bzučanie oznamujúce príchod jari je ich prvým poznávacím znamením. Počas letných mesiacov neraz bojujeme s ich krídelkami, ktorými nám mávajú okolo nosa. Už odmalička nás však učili, že včela nás len tak neuštipne, pretože by to pre ňu znamenalo istú smrť. Bez ich pracovitosti by sme sa neprechádzali po rozkvitnutých lúkach, svojej láske by sme nepriniesli červenú ružu a nepochutnali by sme si na sladkom ovocí či čerstvej zelenine. Aj napriek tomu, že dôležitosť práce včiel všetci poznáme, málokto si uvedomuje, aký negatívny dopad má zhoršujúca sa klimatická kríza na tieto malé stvorenia. Kniha Príbeh včiel hovorí o troch generáciách a troch podobách včelárstva, ktoré so sebou úzko súvisia a v priebehu deja sa prepletajú a dopĺňajú.

Keď je minulosť úzko prepojená s budúcnosťou

Kniha je rozdelená na jednotlivé kapitoly tao, WilliamGeorge. Kapitoly sa striedajú, každá sa drží svojej dejovej línie a pri čítaní ponúka čitateľovi takmer filmový zážitok. Prvou kapitolou je tao, presúvame sa v nej do okresu 242, Širong, Sečuán v roku 2098. Rozprávačom je Tao, žena z čínskej provincie pracujúca ako opeľovač.

„Liezla som nahor pomaly, čo najopatrnejšie. Nešlo mi to, bola som iná ako väčšina ostatných žien v pracovnom tíme, často som robila veľmi prudké pohyby. Chýbala mi jemná motorika a precíznosť. Nebola som na túto prácu stvorená, ale musela som tu byť, deň čo deň dvanásť hodín.“

V roku 2098 je svet zmenený na nepoznanie. Ľudia žijú len pre prácu a hlavným cieľom každého dňa je prežiť. V Číne sa môže do rodiny narodiť dieťa až vtedy, keď si rodičia našetria dostatočnú sumu peňazí, čo niekedy trvá aj celý život. Veľkomestá už nie sú veľkomestami, ale sužuje ich chudoba a žije v nich minimum ľudí, ktorí sa navzájom napádajú kvôli kúsku jedla. Pôvodom tejto obrovskej svetovej zmeny je úplné zmiznutie včiel. Tao má jedného syna Wei-Wena, pre ktorého chce čo najlepšiu budúcnosť, no kvôli svojej práci s ním môže tráviť iba hodinu denne. Počas voľného dňa berie svojho syna a manžela na piknik, po dlhej dobe si môžu užívať spoločný čas. Wei-Wen odbehne do lesa, čím sa spustí kolotoč udalostí, ktorý zmení život na Zemi na nepoznanie.

Kniha vyniká aj krásnym dizajnom. (Foto: Petra Hartmannová)

Nasledujúca kapitola William nás berie do Anglicka v 19. storočí, rozprávačom je predajca semien, ktorý sa ukrýva pred svetom a kvôli chorobe trávi väčšinu času v posteli. Jeho deti ho napokon inšpirujú k tomu, aby sa začal zaoberať včelárstvom a štúdiom včiel. Dostáva sa do popredných včelárskych radov a na svet prináša niekoľko návrhov na stavanie včelích úľov, ktoré sa dostávajú aj do tretej dejovej línie, kapitoly George. Včelár žijúci v Ohiu, v roku 2007, sa usiluje o to, aby sa jeho syn vrátil z univerzity a prebral rodinnú včelársku farmu. Príbeh sleduje rodinné nezhody, ale aj pevný vzťah Georgea s jeho manželkou Emmou. George venuje svojim včelám celý život, až kým sa jedného dňa nevyberie na lúky posiate jeho farebnými úľmi a zistí, že viac ako polovica včiel je preč.

„Zmiznutia včiel už dostali názov. Syndróm kolapsu včelstiev. Všetci ho mali na perách. Cítil som jeho chuť. Tie slová mi celý čas chodili po rozume. Mali v sebe istý rytmus, dalo sa s nimi pohrávať. Syndróm kolapsu, kondróm sylapsu, myndróm lokapsu. Čosi ako lekárske pojmy.“

Pútavé otáčanie originálnych stránok

Kniha Príbeh včiel sa číta veľmi dobre, rýchlo a od prvých stránok ma vtiahla do deja. Veľmi sympatické mi bolo preskakovanie v kapitolách, ako už bolo spomenuté na začiatku – čítanie pripomínalo filmový strih dejových línií. Veľkým plusom je aj vzhľad knihy. Ilustrácie v podobe skíc, nádherná obálka a ešte krajšie vnútro knižky ozvláštnené nerovnomernými stránkami, nadobúdajú dojem, že v ruke držíte starú knihu, ktorá si už prežila niekoľko príbehov.

Skicové kresby dodávajú knihe historický nádych. (Foto: Petra Hartmannová)

Najviac ale oceňujem tému, prácu a osvetu autorky. Kníh s tematikou klimatickej krízy je na trhu mnoho, avšak len máloktoré sú podané spôsobom, ktorý človeka reálne namotivuje k aktívnemu zapojeniu sa do ochrany životného prostredia. Aj napriek tomu, že ide o román, autorka vychádza z viacerých odborných publikácií, výskumov a štúdií, ktoré nájdete vypísané v závere knihy. Ide preto o hodnoverné informácie, zasadené do výborného príbehu.

Recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.

Avatar

Petra Hartmannová

Dievča nie príliš dievčenské, ľúbiace hory, kávu (lungo bez mlieka ak by ste ma chceli pozvať) a vôňu vanilky. Srdce jej zaplesá, keď sa dostane k fotografovaniu, či k písaniu svojich pocitov a poviedok (zatiaľ) do zásuvky. Verí, že všetko, čo sa deje, sa z nejakého dôvodu diať má, a že na dobré veci si treba trpezlivo počkať (čo ale neznamená nič pre to neurobiť...).

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *