Na úplný začiatok a na svoju obranu musím povedať, že nechcem, aby táto „dvojrecenzia“ vyznela ako elégia na odchod Adama Gontiera z kapely Three Days Grace. Čas plynie a od tejto, pre fanúšikov nešťastnej a pre samotných aktérov možno aj tak trochu šťastnej, udalosti prešli už 3 roky. Za ten čas sa stihlo udiať mnoho vecí. Napríklad Three Days Grace si našli nového speváka a Adam Gontier novú kapelu. Samozrejme, vznikli aj dva nové albumy. Nedalo mi teda písať recenziu iba na jeden z nich, a tak som sa pozrela na oba naraz: album Saint Asonia od novovzniknutej rovnomennej kapely, a album Human od Three Days Grace.
Dva albumy, dve kapely, dvaja lídri. Jeden so zvučným menom Adam Gontier a druhý, Matt Walst, síce nie úplný nováčik na hudobnej scéne, ale predsa len o niečo menej známejší medzi fanúšikmi. Nejakou zvláštnou konšteláciou hviezd sa ocitli oproti sebe ako konkurenti. V krátkosti vám opíšem situáciu spred troch rokov: Adam Gontier, zakladajúci člen, spevák, gitarista a skladateľ kapely Three Days Gracesa rozhodol, že po vyše 20 rokoch a štyroch úspešných albumoch kapelu opustí. Vraj chce „nasledovať hlas svojho srdca“, ako uviedol vo vyhlásení pre médiá. Žiadny konkrétny dôvod, prečo opúšťa tak dobre naštartovaný stroj, akým TDG vtedy boli, neuviedol. Možno začala účinkovať ponorková choroba, alebo mal pocit, že z nejakého dôvodu nemôže slobodne tvoriť. Hneď po odchode začal pracovať na novej formácii, vznikla kapela s názvom Saint Asonia a v roku 2015 uzrel svetlo sveta aj ich prvý album s rovnomenným názvom. Čakala som, že jeho bývalí kolegovia z Three Days Grace sa z takejto straty už nespamätajú, lebo prísť o lídra a skladateľa v jednej osobe nie je v dnešných časoch „žiadna sranda“. Chalani sa však veľmi rýchlo otriasli a prázdnu pozíciu v kapele nahradili spevákom Mattom Walstom, ktorý je zhodou okolností brat basáka Brada Walsta. Nechápte ma zle, Matt nie je zlý, ale je to prototyp rockového speváka, akých behajú po svete tisíce. Adam Gontier má niečo navyše. Je to taký ten neskutočne charizmatický týpek s gitarou, ktorého ak zazriete niekde na festivale, hneď sa platonicky zamilujete. Čo sa stalo, sa už neodstane a tento rozchod je len ďalším dôkazom toho, že aj slávni hudobníci majú svoje súkromné osudy.
Čo sa týka albumov, jednoznačne ťažší štart mala kapela Three Days Grace. Mali svoj zabehnutý štýl, stálu základňu fanúšikov. Ale so stratou svojej hlavnej tváre a hlasu sa vyrovnali nad moje očakávania. Album Human v ničom nezaostáva za ich predchádzajúcimi nahrávkami s Adamom Gontierom. Hlavnú skladateľskú taktovku po ňom prebral bubeník Neil Sanderson a za výdatnej pomoci bratov Walstovcov vznikol veľmi vydarený album s prepracovanými piesňami. Taký pravý hardrockový melodický „nářez“, ktorý vás prebudí lepšie ako káva. 🙂
Od Adama Gontiera a jeho novej kapely Saint Asonia som očakávala viac. Pravdupovediac, prekvapilo ma, že sa nevydal na sólovú dráhu. Adam je vlastne značka. Nepotrebuje kapelu, stačí sa postaviť na pódium a jednoducho byť. S jeho charizmatickým hlasom a výzorom fanúšikov nikdy nestratí, s kapelou Saint Asonia teda nezačínal úplne od nuly. Saint Asonia nie je dobrý album, je to skvelý album, vlastne nič iné sa od Adama Gontiera očakávať nedá. Napriek tomu moje očakávania nenaplnil z prostého dôvodu. Nenastala žiadna zmena od čias strávených v Three Days Grace. Ak sa teda nič nezmenilo, z akého dôvodu potreboval zmeniť kapelu? Je zrejmé, že sa za tým skrýva oveľa viac ako len to, že Adam nasledoval hlas svojho srdca. To sa však my, fanúšikovia, nikdy nedozvieme. A vlastne, načo to potrebujeme vedieť? 🙂
Ak teda na záver očakávate odporúčanie, ktorý album si vypočuť, sklamem vás. Oba albumy sú mimoriadne kvalitné, Human je viac melodický, Saint Asonia zas tvrdší a gitarovejší. Oba však stoja za vypočutie a je len na vás, ktorý si obľúbite viac. Môjmu hudobnému vkusu viac ulahodil Human, stále mi tam však chýba Adamov nezameniteľný hlas a uvažujem nad tým, ako by znel, keby ho naspieval on… 🙂
Komentovať