Iné

Turistika po študentsky: Tajomný vrch Oblík opradený legendami

Foto: Emília Humeňanská

Niektorí ľudia jeseň neznášajú. Pripomína im pochmúrne hmlisté rána, ranné vstávanie do školy alebo nechutné vírusy lietajúce vzduchom. Nájdu sa však aj takí, ktorých svieže jesenné počasie vyženie von do prírody. Východné Slovensko ponúka veľa zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Predstavujeme vám jedno z nich.

Turistika za rohom

Vrch Oblík je lákavou turistickou destináciou v blízkych Slanských vrchoch s nadmorskou výškou 925 m.n.m. Tento kopec je zaujímavý nielen špecifickým tvarom (vyzerá ako pravidelný kužeľ), ale aj vďaka svojmu sopečnému pôvodu. Na jeho svahoch sa nachádza pestrá mozaika lesných spoločenstiev, popýšiť sa môže vyše storočnými bukmi.

O Oblíku som počula veľa zaujímavých, ale i záhadných informácií, preto som sa ho rozhodla navštíviť a vybádať, v čom spočíva to tajomstvo. Medzičasom som však zistila, že nie som zďaleka jediná, ktorú tento pekný kúsok slovenskej zeme zaujal. Pred 170 rokmi sa totiž na vrch Oblík vybrala štvorica slovenských národovcov vedená Adamom Hlovíkom, ktorý o tejto ceste napísal článok do Orla tatranského, prílohy Slovenských národných novín, vedených Ľudovítom Štúrom. Začnime však pekne poporiadku.

Nad lúkou sa vypína majestátny vrch Oblík. (Foto: Emília Humeňanská)

Nenáročné stúpanie pralesom

Výstup na vrch Oblík je možný od dedín Petrovce i Hermanovce nad Topľou. Za východiskový bod sme zvolili obec Hermanovce, na jej konci sme kráčali lesnou cestou a odbočili doprava na modrú značku. Pochod bol zaujímavý hneď od začiatku, chodník totiž vedie poblíž Hermanovských skál, ktoré sú najväčším skalným útvarom Slanských vrchov.

Lúka pod Oblíkom je križovatkou turistických chodníkov v Slanských vrchoch. (Foto: Emília Humeňanská)

Modrá značka nás po chvíli zaviedla na ďalší medzibod trasy — Lúku pod Oblíkom. Z nej sa nám naskytol úchvatný pohľad na okolité kopce a doliny, ktoré sa zvyknú nazývať aj Údolie obrov. Tento názov si vyslúžilo vďaka veľkému množstvu skál a balvanov, ktoré ležia rozsypané pozdĺž cesty a vytvárajú tak krásnu prírodnú scenériu. Dominantou lúky je však mohutný Oblík, ktorý sa nad ňou vypína ako jej verný strážca.

Na lúke sme si chvíľu oddýchli a vyhriali sa na slnku, potom sme pokračovali ďalej. Lúčna cestička nás zaviedla až k lesníckej chate rovno na úpätí Oblíka. Keďže jeho svahy sú od roku 1964 chráneným územím, na vrchol nevedie oficiálna turistická značka. Výstup je však možný po náučnom chodníku, navedú vás naň informačné tabule.

Slnečné počasie zlákalo na výlet aj rodinky s deťmi. (Foto: Emília Humeňanská)

Nečakané stretnutie

Cesta hore bola pre mňa skutočným zážitkom. Kráčali sme po tráve i po skalách, čo mäkučký mach zahalil do svojho zeleného plášťa; obdivovali starodávne buky, ktorých pamäť siaha až do obdobia štúrovského romantizmu; načúvali spevu vtákov a klopaniu vytrvalého ďatľa; vnímali lahodné vône starého, ale žijúceho pralesa. Dychberúcou čerešničkou na torte (alebo na kopci) bolo stretnutie s troma majestátnymi jeleňmi, ktoré uháňali dolu svahom len pár desiatok metrov od nás. Poviem vám, ešte aj teraz mám zimomriavky, keď si na ten moment spomeniem.

Výstup po náučnom chodníku nám trval asi štyridsať minút, pod vrcholom sme z neho museli odbočiť a vydať sa hore podľa vlastných orientačných schopností, chodník totiž prechádza obvodom kopca. Vyjsť hore nie je náročné, ale opatrnosť sa zíde. Keď som si pomyslela, že tie najkrajšie veci som dnes už videla, ostala som v nemom úžase: toľko obrovských balvanov na vrcholku kopca nevidíte každý deň. Hoci je celý zalesnený a neponúka výhľady, vďaka tejto kope skál má svoju výnimočnú atmosféru.

Vek niektorých bukov sa odhaduje na 170 – 250 rokov. (Foto: Emília Humeňanská)

Niečo je vo vzduchu

Prečo je ten Oblík taký tajomný? Povrávajú sa o ňom rôzne legendy. Neobyčajne veľké skaly na jeho vrchole vraj slúžili starým Slovanom ako miesto kultu a uctievania. Hoci to dnes s istotou nevie nik dokázať, predpokladá sa, že naši predkovia pripisovali tomuto miestu hlboký význam a dôležitosť, čo potvrdzujú aj čiary vyryté do skál. Verte či nie, čosi duchovné, hlboké a vznešené v tých kameňoch ostalo. A ak máte bujnú fantáziu, medzi stromami možno uvidíte siluety našich pradedov, ktorí tu žili pred stovkami rokov.

Stromy a skalné útvary vytvárajú výnimočnú atmosféru. (Foto: Emília Humeňanská)

Ak vás tieto riadky inšpirovali, neváhajte výstup na Oblík absolvovať aj vy. Jesenná príroda je dokonalým miestom na oddych, inšpiráciu či poučenie. Nebojte sa objavovať nové miesta a využiť farebné jesenné dni naplno. Krásna príroda vás za to určite odmení skvelými zážitkami!

Avatar

Emília Humeňanská

Študentka odboru mediálne štúdiá. Najlepšie sa cíti v prírode v spoločnosti milých ľudí, kde nachádza slobodu a pokoj. Milovníčka rodnej zeme, dobrej hudby a spevu. Nekompromisná optimistka, rada počúva a rozpráva. Snaží sa vnímať svet inými očami a rozdávať radosť.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.