Rozhovory

„Nekvalita našich vysokých škôl je mýtus,“ dokazuje rektor PU, Peter Kónya

"Prešovskú univerzitu by som si ja osobne vybral z viacerých dôvodov," hodnotí kvalitu PU Peter Kónya (Foto: pixabay.com)

18. marca 2019 sa uskutočnili voľby kandidáta na rektora Prešovskej univerzity v Prešove a svoj post obhájil Peter Kónya, ktorý počas funkčného obdobia nasledujúcich štyroch rokov znovu povedie našu univerzitu.

Uplynulý pondelok po skončení verejného predstavenia kandidátov (medzi ktorými bol okrem profesora Kónyu aj profesor Vasil Gluchman) prebehla voľba kandidáta na rektora tajným hlasovaním členov Akademického senátu PU v budove rektorátu. Znovuzvoleného Petra Kónyu sme pri tejto príležitosti oslovili na rozhovor, v ktorom objasňuje svoje plány v priebehu ďalšieho „rektorovania“.

Staronový rektor PU P. Kónya (Foto: Marcel Mravec)

Bol by som rád, keby si univerzita udržala a stabilizovala svoju pozíciu ako jedna z najväčších a najvyhľadávanejších vysokých škôl na Slovensku, poskytujúca kvalitné vzdelanie vo všetkých troch stupňoch, s modernou výskumnou infraštruktúrou a kvalitnými výstupmi vedeckého výskumu,“ hovorí. Keďže funkcia rektora preňho nie je novou, opýtali sme sa, na aký úspech je najviac hrdý.

Myslím si, že právom môžeme byť hrdí na viaceré úspechy našich kolegov v oblasti vedy a výskumu, na centrá excelentnosti, vedecký park a osobitne i na skutočnosť, že stabilne sme treťou vysokou školou podľa záujmu o štúdium na nej,“ konštatuje, a to aj napriek faktu, že mnohí mladí ľudia slovenské vysoké školy nepovažujú za kvalitné, a to aj v kontexte kauzy titulu predsedu parlamentu. Prečo by si študenti teda mali vybrať práve Prešovskú univerzitu a čo pre budovanie pozitívneho renomé chce zo svojej funkcie urobiť profesor Kónya?

Neraz som už vyjadril svoj názor, že údajná „nekvalita“ našich vysokých škôl je mýtus, živený negatívnym mediálnym obrazom a rétorikou niektorých politikov. Na základe poznania situácie v okolitých krajinách si myslím, že v ničom nezaostávame za kvalitou vysokých škôl (samozrejme, navzájom porovnateľných) u našich susedov, kde však vysoké školstvo dostáva do rozpočtu podstatne väčší objem financií. Prešovskú univerzitu by som si ja osobne vybral z viacerých dôvodov: poskytuje kvalitné vzdelanie v celej škále študijných programov všetkých troch stupňov, disponuje solídnou výskumnou základňou, dostupnou aj pre študentov, a v neposlednom rade ponúka ubytovanie v zmodernizovaných internátoch, široké možnosti športových a kultúrnych aktivít a nachádza sa v krásnom prostredí tretieho najväčšieho mesta na Slovensku.

V súvislosti s predchádzajúcou otázkou nás tiež zaujímalo, čo by malo podnietiť študentov, aby boli pri svojom štúdiu čestní. „Motivovať by ich malo najmä vedomie, že ak niekto pri štúdiu podvádza, tak podvádza predovšetkým sám seba, pretože by malo byť  v jeho záujme získať kvalitné vzdelanie pre svoje neskoršie pôsobenie v praxi a každý podvod pri štúdiu sa mu raz môže vypomstiť.

„Malo by byť v záujme študentov získať kvalitné vzdelanie pre svoje neskoršie pôsobenie,“ hovorí Kónya na margo študentov (Foto: pixabay.com)

 

Podvádzanie je však len malým detailom, ktorý budí zlý dojem. Školský systém vo všeobecnosti je jedným zo základných pilierov fungovania spoločnosti, preto sme sa rektora opýtali na jeho názor na školstvo v globále. „Dnešné školstvo sa musí vyrovnať s celým radom problémov. Popri klesajúcej demografickej krivke a odchode časti študentov do zahraničia je to najmä nejasnosť koncepcie jeho budovania, v ktorej sa striedajú snahy o obnovu systému spred troch desaťročí s novými, v zahraničí úspešnými, no pre nás cudzími importmi. Pritom školstvo, ktoré bolo u nás budované celé storočia, je príliš zložitým na to, aby sa predstava o jeho rozvoji menila v intervaloch parlamentných volieb.

Jedným z negatívne vnímaných aspektov štúdia je medzi radmi študentov aj množstvo či nedostatok praxe v rôznych študijných programoch. Aké má podľa staronového rektora PU prepojenie štúdium s praxou a celkovou uplatniteľnosťou, a ako by tento jav zo svojich právomocí posilnil? „Myslím si, že prepojenie v našich študijných programoch je štandardné, čo neznamená, že by nemohlo byť lepšie, aj keď je to zrejme odlišné v rôznych odboroch. Uplatniteľnosť absolventov je dobrá, treba ju však vidieť v kontexte celého regiónu, zamestnanosti, štruktúry pracovných miest či miezd v ňom,“ tvrdí.

Peter Kónya má vplyv na mladých ľudí nielen ako rektor, ale aj ako pedagóg. Podobne, ako sa on ujal tejto staronovej funkcie, aj naši absolventi majú príležitosť získať rôzne pozície vo verejnom živote. Ako vníma nástup mladej generácie do dôležitých verejných funkcií? „Nástup mladej generácie je zákonitý jav. Aj dnešná stredná generácia bola kedysi mladá. Dôležité je, aby si mladá generácia osvojila počas štúdia a praktického pôsobenia všetko pozitívne, čo vytvorili jej predchodcovia, a ďalej to rozvíjala v nových podmienkach.

Odľahčime však od ťažkých tém. Keďže v rámci svojej pedagogickej praxe Peter Kónya pripravuje aj budúcich učiteľov, pýtali sme sa, prečo sa stal pedagógom. Ľudovo povedané – má náš staronový rektor učiteľstvo „v krvi“? „Možno Vás sklamem, ale v rodine som nemal žiadneho učiteľa. Jednoducho som mal rád dejepis a nevidel som dôvod ísť ho študovať do Bratislavy, keď sme ho mali v Prešove. To, že som po absolvovaní štúdia ostal na fakulte, bolo výsledkom môjho záujmu o odbor a iste aj šťastných okolností. Myslím, že práca vysokoškolského pedagóga je odlišná od klasického učiteľstva a spája sa v nej pedagogická činnosť s vedeckovýskumnou, publikačnou a ďalšími aktivitami.“

Keďže sa venuje množstvu iných spomenutých aktivít, zisťovali sme, ako najradšej trávi voľný čas – ak sa nejaký nájde: „Predovšetkým aj vo voľnom čase pracujem, najmä píšem a dobieham záväzky, ktoré už mali byť dlhšie splnené. Samozrejme, rád som, keď môžem tráviť čas s rodinou, vyjsť si na prechádzku do lesa alebo na nejaký z hradov v okolí, po pracovnom dni (alebo v jeho priebehu) si ísť zaplávať a cez víkend navariť nedeľný obed.

Hlavným cieľom počas ďalších štyroch rokov „rektorovania“ bude podľa slov Petra Kónyu udržať pozíciu univerzity v slovenskom i medzinárodnom akademickom priestore, dokončiť prebiehajúce  projekty a rozbehnúť nové, aby univerzita napredovala minimálne takým tempom ako doteraz. „Vo vzťahu k študentom chceme pokračovať v stretávaní sa s akademickými senátormi a priamo riešiť podnety zo strany študentov,“ doplnil.

Preto ak máte akékoľvek podnety či návrhy, neváhajte sa spojiť so senátormi zo svojej fakulty, o tých z FF vás informujeme v tomto článku. No a na záver už len touto cestou profesorovi Kónyovi želáme veľa úspechov, trpezlivosť a vytrvalosť aj v ďalšom funkčnom období.

Avatar

Viktória Koósová

Študentka slovenského + anglického jazyka a literatúry. Práca v rôznych médiách (rádio, webmagazíny rôzneho druhu) ju priviedli aj k štúdiu mediálnych štúdií. Momentálne učí angličtinu a slovenčinu pre cudzincov, realizuje sa v Unipo Presse a často stráca čas na zákutiach internetu so smiešnymi videami psov.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.